Do tohto prospechu sa nemajú rátať známky z výchovných predmetov. Navyše by mali splniť podmienky prijímacieho konania. Prísnejšie podmienky na prijatie na gymnáziá, ale aj stredné odborné školy by mali platiť od septembra 2014.
„Touto cestou chcem ísť, aby deti na základných školách nepodliezali latku, aby si nevytvárali prostredie, v ktorom aj trojkár či štvorkár môže ísť na elitnú výberovú školu, ako je gymnázium,“ povedal minister Dušan Čaplovič pre Pravdu. Navrhnutou novelou zmiernil pôvodné vyhlásenie, že štúdium na gymnáziách chce umožniť iba žiakom, ktorí na druhom stupni základnej školy dosiahli priemer známok do 1,5.
Prečítajte si komentár Mariána Repu "Čaplovičovo sito ":[http://nazory.pravda.sk/…/sk-nkom.asp?…]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií uvítal, že žiaci a rodičia by mali mať istý čas pripraviť sa na zmeny „Ak dnešný šiestak bude vedieť, že na prijatie potrebuje dosiahnuť priemer dve celé, malo by to byť v poriadku,“ povedal Pavol Sadloň. Ako zdôraznil, pre všetkých, ktorých sa zmeny majú týkať, je dôležité vedieť, aké budú pravidlá, aby sa na ne vedeli pripraviť. „Ak je to dostatočne zavčasu, aj rodič má dosť dlhý čas na to, aby svojmu dieťaťu vysvetlil, že treba dosiahnuť nejaké vedomosti na to, aby sa mu zachovala šanca na strednú školu,“ vysvetlil.
Zároveň upozornil, že ak sa berie do úvahy kritérium známok, hrozí, že učitelia sa dostanú pod tlak rodičov, ktorí sa ich budú snažiť presvedčiť, aby ich deťom dávali lepšie známky. „Treba jasne povedať, že ak žiak chce mať lepšie známky, musí sa viac učiť. Nie je to o známkach, ale o kvalite vzdelávania,“ dodal Sadloň.
Návrh novely predpokladá aj prísnejšie kritériá na prijatie na odborné školy s maturitou. Zároveň chce umožniť získanie nižšieho stredného vzdelania na odbornej škole žiakom, ktorí ukončili základnú školu v nižšom ako deviatom ročníku. Cieľom novely je pritom prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkám trhu práce a zvýšiť záujem o štúdium na stredných odborných školách.
Na strednú odbornú školu s maturitou by mal byť prijatý len žiak, ktorý na konci ôsmeho a na polroku v deviatom ročníku nemal horší priemer ako 2,75. Bez prijímacej skúšky by odborné školy mali prijať len žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 %.
Snahu o zvýšenie záujmu žiakov i rodičov o stredné odborné školy víta František Tamašovič, predseda Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania. „Vymierajú odbory ako obrábač kovov, strojný mechanik, nástrojár, o ktoré majú momentálne podniky veľký záujem. Na niektoré operácie pritom stačí výučný list,“ povedal Tamašovič, ktorý je zároveň riaditeľom Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch. Školstvo podľa neho potrebuje systémovú zmenu. „Ak bude fungovať systém peňazí na žiaka, na školách nastáva ľudová tvorivosť, a tak sa vymýšľajú marketingové odbory, ktoré sú príťažlivé len názvom,“ dodal.
Aj povolenie umožniť vzdelanie žiakom, ktorí nedokončili deviatu triedu, považuje za dobrý krok, ktorý môže podľa neho pomôcť aj marginalizovanej skupine ľudí rómskeho pôvodu. „Obmedzovali sme žiakov, ktorí nemajú vzťah k teoretickému vzdelávaniu, ale sú zruční. Takto môžu získať výučný list. Myslím si, že sme týmto žiakom zbytočne zatvárali dvere,“ dodal.
Či sa týmito zmenami zvýši záujem o odborné školy, netrúfol si odhadnúť. „Ak sa v spoločnosti buduje zdanie, že len maturita a všeobecné vzdelanie je cesta do budúcnosti, určite to nejaký čas potrvá,“ povedal.
Novela zákona chce zlepšiť prepojenie vzdelávacieho systému s trhom práce a problém nadbytočných odborov aj tým, že ustanovuje povinnosť pravidelne zverejňovať informácie o uplatniteľnosti absolventov stredných škôl podľa jednotlivých odborov vzdelávania. Tamašovič v tom vidí problém. „V jednom regióne môže byť nedostatok niektorých odborníkov, v druhých zas nadbytok. Hranica na celorepublikovej úrovni nie je vypovedacím dokumentom, ktorým by sa mali ľudia orientovať, musia sa brať regionálne podmienky,“ dodal.
Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky víta ambíciu lepšie zladiť štruktúru školstva s potrebami ekonomiky. „Zamestnávatelia dlhodobo pociťujú ako strategický problém to, že nevedia nájsť adekvátne pripravených absolventov pre voľné pracovné pozície,“ povedala. Nastavenie kritéria prijímania na gymnáziá na základe priemeru známok si však podľa nej vyžaduje širšiu odbornú diskusiu. „Ak zo známok spravíme kritérium, môže to spôsobiť nežiaduce správanie učiteľov, žiakov a ich rodičov. Naprieč rôznymi školami na Slovensku známky nie sú najobjektívnejší spôsob hodnotenia,“ povedala.
Súhlasí však s tým, že je správne zaviesť viac kritérií hodnotenia pri prijímaní študentov na stredné školy a tým, že minister doplnil kritérium priemeru známok o prijímacie skúšky. „Možno by však stálo za zamyslenie, dať možnosť vykompenzovať si prípadné horšie známky excelentným výkonom na monitore alebo na prijímacích skúškach,“ dodala.
Navrhnuté opatrenia by zároveň podľa nej potrebovali snahu kontrolovať a monitorovať kvalitu stredných škôl. „Je správne regulovať dostupnosť vzdelania na stredné alebo vysoké školy podľa schopností daného študenta. Študent by mal byť motivovaný kvalitne sa pripravovať na štúdium a bojovať o možnosť študovať na strednej alebo vysokej škole, ale tieto opatrenia musia byť sprevádzané aj prísnym monitoringom kvality výučby a zároveň pridanej hodnoty výučby pre študenta a jeho kariéru,“ povedala.
Podľa návrhu novely zákona majú ministerstva školstva a práce spolupracovať pri vypracovaní analýz trhu práce a prognóz vývoja trhu práce. „Tieto ministerstvá sú teraz veľmi slabo informačne prepojené. Nikto zatiaľ nezbiera spätnú väzbu od konkrétneho absolventa, čo by bol veľmi cenný informačný zdroj pre oba rezorty, aby lepšie prispôsobovali štruktúru a kvalitu obsahu výučby potrebám na trhu práce. Zatiaľ však nie je určená zodpovednosť, ktorá inštitúcia alebo aký útvar by mal spätnú väzbu zbierať, takže dnes nevieme spoľahlivo povedať, v ktorých odboroch je najväčší problém s uplatniteľnosťou absolventov a, naopak, na ktorých pozíciách vykazujú zamestnávatelia najväčší nedostatok kvalitných kandidátov,“ povedala.
Spoľahlivé štatistiky podľa Kleštincovej neexistujú a tento informačný zdroj by podľa nej mal byť základom budúcich snáh o prispôsobovanie štruktúry školstva potrebám ekonomiky. To isté podľa nej platí aj pre vysoké školy. „Som presvedčená, že ak by bola obnovená selektívnosť prijímania na vysoké školy, čiže študenti by čelili vyššiemu riziku, že možno nebudú prijatí, určite by boli viac motivovaní podávať lepšie výkony,“ povedala. To by podľa nej ovplyvňovalo rozhodovanie žiakov základných škôl o tom, kam ísť na stredné školy. „Ak by žiaci a ich rodičia vedeli, že dnešní študenti s horšími známkami sa nebudú môcť dostať na vysokú školu, tak by to zvýšilo dopyt po odbornom vzdelávaní,“ myslí si Kleštincová.
Článok z denníka Pravda nahrádza pôvodnú agentúrnu správu