Ženám bránia v kariére aj chýbajúce jasle a škôlky

Na Slovensku pracuje menej žien, ako by mohlo a chcelo. Na vine nie je len nezamestnanosť, ale aj nedostatok jaslí a škôlok. Problém si už všimla aj Európska komisia a ministra sociálnych vecí Jána Richtera na to v piatok upozornil jej podpredseda Maroš Šefčovič.

03.06.2012 15:00
škôlka, deti Foto:
Zatiaľ čo obecných škôlok či jaslí ubúda, počet súkromných narastá. Tie sú však pre väčšinu mladých rodín finančne nedostupné.
debata (12)

Povážlivý je najmä nedostatok verejných predškolských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. Tie škôlky pre nedostatok peňazí ďalej rušia. Pojem jasle už legislatíva dokonca vôbec nepozná, ich prevádzkovanie je len dobrou vôľou samospráv. Do nových obecných škôlok či jaslí sa neinvestuje prakticky vôbec. Súkromných síce pribúda, ale pre väčšinu mladých rodín sú finančne nedostupné.

Pre matky, ktoré sa chcú vrátiť do zamestnania, to znamená vážnu prekážku. Ich rozšírenie podľa vzoru vyspelých európskych krajín by podľa Šefčoviča mladým matkám výrazne urýchlilo ich návrat do práce a možnosti pokračovať v kariérnom postupe.

Dnes sa môžu ženy s malými deťmi vracať do práce v dvoch režimoch. Buď do troch rokov dieťaťa zostanú na rodičovskej dovolenke a poberajú rodičovský príspevok, ktorý sa dnes vypláca v jednotnej sume 194,70 eura mesačne. Alebo s rodičovskou dovolenkou skončia a vyberú si štátny príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý im umožňuje vykryť úhradu výdavkov, ktoré im vznikajú pri umiestnení dieťaťa do starostlivosti v jasliach, škôlke alebo u iného opatrovateľa. Maximálna výška tohto príspevku je 230 eur.

Podľa údajov Ústredia práce sa však v apríli tohto roku na rodičovských príspevkoch vyplatilo vyše 28 miliónov eur, no na príspevkoch na starostlivosť len asi 364-tisíc eur. Trend bol rovnaký aj v minulých mesiacoch. „Je teda zrejmé, ktorý režim prevažuje. A súvis to môže mať aj so spomínaným nedostatkom predškolských zariadení,“ pripúšťa hovorca ministerstva sociálnych vecí Michal Stuška.

Materských škôl aj v najväčších mestách zostalo nanajvýš niekoľko desiatok. Napríklad v Petržalke, najľudnatejšej mestskej časti Bratislavy, ich v súčasnosti funguje iba 20 a jasle už ani jediné. Tých zostalo v celej metropole iba päť, v Žiline troje, v Košiciach dvoje, v Banskej Bystrici jedny, v Prešove mestské jasle zrušili celkom.

Dôvod? Poplatky od rodičov, v porovnaní s Bratislavou asi o tretinu nižšie, zďaleka nepokryjú výdavky samospráv. „Pri nezamestnanosti v našom regióne mamičky beztak zostávajú s deťmi doma, necítime tlak na otvorenie jaslí. Ak treba, aj deti mladšie ako trojročné prijmeme do škôlky,“ vysvetľuje Kvetoslava Komanická z prešovského magistrátu.

„Keď chce rodič umiestniť dieťa do jasličiek, to aby najskôr vylúpil banku,“ mieni mamička ročného syna Mária Okálová z Bratislavy. „Možnosti umiestnenia momentálne ponúkajú len súkromné jasle, tam však poldenná starostlivosť stojí 300 a celodenná až 400 eur na mesiac. A k tomu ešte treba pripočítať každodenný príplatok za stravu v sume okolo troch eur,“ vyčísľuje.

V jasliach mestských častí sú poplatky nižšie o stovku aj viac, no kapacitne vôbec nestačia. Nielen v Bratislave sa preto už rozmohli „čierne jasličky“, v ktorých mamičky na materskej vo vlastných bytoch opatrujú aj deti známych a susedov.

V Česku, kde zápasia s podobnými problémami, situáciu začínajú riešiť výstavbou lacných škôlok z prefabrikovaných modulov, ktoré sú už niekoľko rokov hitom v Nemecku, vo Francúzsku či v krajinách Beneluxu. Na mieste sa len poskladajú ako stavebnica, ich cena je o 20 až 35 percent nižšia, ako pri bežnej výstavbe, hotové sú do niekoľkých dní až týždňov. A majú aj tú výhodu, že v prípade poklesu pôrodnosti v niektorej lokalite sa dajú ľahko demontovať a premiestniť.

„Námet je to zaujímavý, na Slovensku sa zatiaľ modulové stavby spomínajú iba v súvislosti s riešením niektorých problémov rómskych komunít. Určite by sa však dobre uplatnili aj v iných typoch sociálnych služieb,“ pripúšťa Stuška. Podľa neho by však s výstavbou jaslí a škôlok mohli pomôcť aj väčšie firmy, ústretovosť k takýmto projektom už prejavil napríklad podnikateľský Klub 500.

Komisár Šefčovič s ministrom Richterom sa včera dotkli aj ďalšej súvisiacej problematiky – európskej smernice o materskej dovolenke. „Tá odporúča, aby ženy v štátoch Európskej únie dostávali peniaze vo výške pôvodného príjmu. A takisto zjednotiť dĺžku materskej na 20 týždňov,“ zhrnul Stuška.

Podmienky vyplácania materskej dávky a čerpania materskej dovolenky sú síce na Slovensku trochu iné, podľa Richtera však zároveň viac ako nadštandardné. „V trende zlepšovania nastavených parametrov by sme chceli pokračovať, nie je to však naša absolútna priorita v sociálnej oblasti,“ povedal. Pripomenul, že dĺžka materskej je už teraz u nás 34 týždňov, a hoci materská dávka zatiaľ dosahuje iba 60 percent vymeriavacieho základu, jej dlhšie vyplácanie považuje za dostatočnú kompenzáciu.

12 debata chyba