Odborníci varujú, že presunuté peniaze sa môžu minúť bez toho, aby splnili účel. A upozorňujú, že práve zlý stav školstva je hlavnou príčinou toho, že sa mladí na pracovnom trhu nedokážu uplatniť.
Minister školstva Dušan Čaplovič v presune zdrojov problém nevidí. „Tieto peniaze v mojom rezorte nebudú chýbať. Využijú sa na rekvalifikáciu tých, ktorí si nedokážu nájsť zamestnanie,“ hovorí. Podľa neho bývalé vedenie ministerstva beztak nedokázalo peniaze z programu Vzdelávanie primerane využiť. Ako tvrdí, do konca tohto roka treba preto z neho minúť 42 miliónov eur, pričom ide o peniaze, ktoré mali byť vyčerpané v období rokov 2009 a 2010.
Pre vládu je presun 70-miliónovej sumy len prvým krokom k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Tým má byť vytvorenie asi 15-tisíc nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov a podporí rozvoj malých a stredných podnikov, v ktorých by mohli pracovať alebo ich dokonca viesť. Celkovo mieni z nevyčerpaných eurofondov získať na riešenie nezamestnanosti mladých až 295-tisíc eur. O tom rozhodla vláda ešte v máji.
Ekonomický analytik Pavol Kárász síce chápe Čaplovičovu snahu radšej peniaze spotrebovať inde, ako by mali prepadnúť, no upozorňuje aj na riziká. „Hrozí, že presunuté peniaze sa využijú na stimuly pre zamestnávateľov, no až sa vyčerpajú, stanú sa vďaka nim vytvorené pracovné miesta neudržateľnými. Množstvo vynaložených prostriedkov tak môže prepadnúť. Pritom každý vie, problém nezamestnaných mladých má korene predovšetkým v školskom systéme, absolútne neprepojenom s praxou,“ uvažuje.
Nezamestnanosť mladých trápi celú Európsku úniu. V počte mladých bez práce v rámci členských krajín patrí Slovensku tretia nelichotivá priečka. Horšie sú na tom už len Grécko a Španielsko.
Momentálne každý tretí nezamestnaný slovenský občan má 29 alebo menej rokov. Celkovo úrady práce evidujú viac ako 390-tisíc ľudí bez roboty, mladých do 29 rokov je z toho vyše 132-tisíc. Podľa hovorcu Ústredia práce Petra Zemana bola situácia s mladými nezamestnanými po celý prvý polrok skôr stabilizovaná, odhaduje, že v lete, keď začnú pribúdať absolventi vysokých a stredných škôl, čísla už zrejme zase reálne porastú.
Európska komisia dala v súvislosti s presunom eurofondov Slovensku usmernenia, ktoré sa týkajú nastavenia aktívnej politiky trhu práce. Podľa nich je príčinou, že si slovenskí absolventi často nevedia nájsť uplatnenie, aj veľmi nízka úroveň ich poznatkov, ktoré sa dajú využiť v praxi. Takisto sú nedostatočne jazykovo pripravení.
Politické strany aj rôzne odborné inštitúcie ponúkajú rad riešení, ako využiť európske peniaze a pohnúť s problémom mladých nezamestnaných. Odporúčajú odvodové prázdniny pre absolventov, odborné stáže v zahraničí, vykonávanie praxe prostredníctvom fóra medzi univerzitami a podnikmi a podobne.
Inštitút zamestnanosti navrhuje štyri opatrenia. „Po prvé, treba zrušiť súčasnú formu absolventskej praxe a nahradiť ju dotovaným zamestnaním,“ vysvetľuje Michal Páleník z Inštitútu. Podľa neho je dnes absolventská prax nastavená veľmi zle, keď napríklad kladie administratívne prekážky tomu zamestnávateľovi, ktorý by si prípadne vo firme chcel zachovať absolventa aj po jej skončení, a nie tomu, ktorý sa ho chce čo najskôr zbaviť.
„Absolvent by mal po nástupe do podniku dostať štandardnú pracovnú zmluvu. A pre zamestnávateľa, ktorý je ochotný zamestnať ho na dobu neurčitú, navrhujeme dotáciu vo výške odvodov za absolventa po dobu šiestich mesiacov,“ vysvetlil Páleník.
Hoci fakt, že chýba prepojenie potrieb trhu práce a školského systému, je dávno známy, podľa Páleníka školy stále dostávajú od štátu dotácie „na hlavu“ a chýba im akákoľvek finančná motivácia zakladať uplatniteľné odbory. "Preto, po druhé, navrhujeme z balíka európskych peňazí jednorazovo podporiť školy s odbormi, ktoré neprodukujú nezamestnaných, predovšetkým technické.
Do tretice odporúča Inštitút podporiť „striebornú ekonomiku“, teda vytvárať po regiónoch infraštruktúru, marketing, priestory aj ľudský kapitál, ktorý by vo veľkej miere mohli poskytnúť práve mladí, na zabezpečenie starostlivosti a služieb pre starnúce obyvateľstvo. „Strieborná ekonomika je jediná istota vývoja ekonomiky na najbližšie desiatky rokov,“ zdôvodňuje Páleník dôležitosť zamerania sa na túto oblasť.
Štvrtým opatrením v návrhu Inštitútu zamestnanosti je využiť časť europeňazí na podporu inkubátorov a družstiev. "Väčšina začínajúcich podnikateľov má problémy s administratívou. Mohlo by im to zlacniť prvotné náklady, teda odbremeniť spoločnou účtovníčkou, právnickým poradenstvom, mentoringom a podobne. Je potrebné ich obnoviť a sprístupniť.
Eurofondy presúva celá Európa
Počas krízy v rokoch 2008 až 2011 aj v rozvinutých priemyselných regiónoch Európy vzrástol počet mladých hľadajúcich si zamestnanie o takmer 27 percent. Mnoho ich pritom v štatistikách ani nefiguruje, pretože sa už vzdali šance, že by nejakú prácu získali. Výrazná zmena v tomto trende sa neočakáva ani v blízkej budúcnosti.
Analytici varujú, že na kontinente dorástla ďalšia ,,stratená generácia". Státisícom mladých hrozí postupný presun do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Ich pracovný a ľudský potenciál tak môže navždy zostať nevyužitý.
Aj preto začiatkom roka predseda Európskej komisie José Manuel Barroso zabubnoval na poplach a vyhlásil iniciatívu, na základe ktorej možno presúvať isté sumy nevyčerpaných peňazí zo štrukturálnych fondov na podporu zamestnanosti mladých.