Ak by európsky súd prišiel k záveru, že zásada špeciality bola porušená, Černák by sa mohol dostať na slobodu alebo by sa musel začať nový súdny proces. Dôkazy, ktoré predložila prokuratúra, by boli v takomto prípade totiž neplatné rovnako ako vykonané úkony, výpovede svedkov či expertízy súdnych znalcov.
Bývalý Černákov obhajca Ján Gereg, ktorý sťažnosť na súd do Štrasburgu posielal, hovorí, že nedodržanie zásady špeciality bola fatálna chyba slovenských orgánov činných v trestnom konaní. „Sme blízko rozhodnutia, lebo Štrasburg sťažnosť prijal,“ tvrdí Gereg.
Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská hovorí, že ustanovenia Trestného poriadku sú jasné. „Právny styk s cudzinou je náročný, ale sudcovia aj prokurátori by ich mali ovládať,“ dodáva.
Podľa advokáta vyšetrovatelia aj prokuratúra vykonávali v Černákovom prípade úkony hneď po jeho vydaní českým súdom. O dodatočný súhlas na ďalšie trestné stíhanie Černáka požiadala prokuratúra české súdy až dodatočne. Porušenie zásady špeciality konštatovali aj Okresný a Krajský súd v Banskej Bystrici a Černáka prepustili z väzby.
Pražský súd vydal Černáka, aby si odpykal zvyšok trestu za vydieranie podnikateľa Vladimíra Rybárika, nebohého Mariána Karcela, daňový a colný podvod. Za tieto skutky bol odsúdený na osem a pol roka, ale súdy ho po necelých piatich rokoch podmienečne prepustili.
Rezort spravodlivosti sa k otázke, či hrozí prepustenie Černáka, nevyjadril. „Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v súčasnosti zabezpečuje od dotknutých vnútroštátnych orgánov podklady nevyhnutné k príprave stanoviska, ktoré bude následne v lehote stanovenej súdom zaslané tomuto medzinárodnému súdnemu orgánu,“ reagovala hovorkyňa rezortu Jana Zlatohlávková.
Podobne reagovala aj Generálna prokuratúra. „Generálna prokuratúra akceptuje právo odsúdeného na uplatnenie tohto inštitútu. Prokuratúra vypracuje k sťažnosti stanovisko, ktoré nebude konkretizovať,“ skonštatovala Andrea Predajňová z tlačového oddelenia Generálnej prokuratúry.
Zástupkyňa ministerstva spravodlivosti pred európskym súdom Marica Pirošíková predpokladá, že rozhodnutie európskeho súdu potrvá dlhšie. „Slovenská vláda vypracuje odpovede súdu, potom sa súd obráti na sťažovateľa a vyjadriť sa k tomu musí aj právny zástupca. Rozhodnutie padne najskôr o také dva roky,“ myslí si Pirošíková. Slovensko má Štrasburgu odpovedať do polovice septembra.
Černákov advokát je, naopak, presvedčený, že súd v Štrasburgu rozhodne v krátkom čase. Nevylučuje, že jeho bývalý klient sa môže namiesto odpykávania si doživotného trestu ocitnúť aj na slobode. „Nič nie je vylúčené. Ani jeho prepustenie, ani obnovenie súdneho procesu a vykonanie nových dôkazov,“ upozornil právnik, ktorý na Slovensku zastupuje aj Karola Mella.
Krajský súd v Prešove v septembri 2010 uznal Černáka za vinného zo spáchania šiestich vrážd a z organizovania ďalšej, za čo mu vymeral absolútny trest. Rozhodnutie súdu ukončilo jeden z najväčších procesov v dejinách slovenského súdnictva takmer po dvoch rokoch. Černák sa po rozhodnutí okresného súdu o doživotí v novembri 2009 odvolal a prípad riešil krajský súd.
Zástupca odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky vtedy označil rozhodnutie za prelomové. „Verejnosť dostala jasný signál, že sú tu štátne orgány, ktoré nielen rozprávajú o boji proti organizovanému zločinu, ale sú schopné s týmto druhom kriminality vážne a seriózne bojovať a dotiahnuť trestnú vec do úspešného konca.“
Mikuláš Černák bol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia považovaný za hlavu slovenskej mafie. Z vodiča autobusu sa postupne stal podľa polície najsilnejším mužom podsvetia. Svojich konkurentov a nepriateľov mal podľa obžaloby nemilosrdne likvidovať. Šesť vrážd a zosnovanie ďalšej, za ktoré dostal doživotie, sa podľa polície odohralo v priebehu štyroch rokov. Černák na pojednávaní priznal len účasť na jednej vražde.
Čo znamená zásada špeciality
V prípade, že polícia žiada o vydanie obvineného zo zahraničia a súd príslušnej krajiny tak urobí, proti obvinenému nemôže byť trestné stíhanie vedené pre iné trestné činy ako tie, pre ktoré bol vydaný. To znamená, že ak slovenské orgány činné v trestnom konaní žiadali vydať obvineného z vydierania, môže byť stíhaný na Slovensku iba za vydieranie. A to aj v prípade, že by existovalo podozrenie zo závažnejších trestných činov, napríklad vraždy. Inak musí polícia požiadať vydávajúcu krajinu o súhlas s ďalším trestným stíhaním v prípade vraždy. Zásadu špeciality si uplatňoval napríklad aj jeden z mafiánskych bossov Branislav Adamčo, ktorého chytili v Maďarsku.