„Môj dedko bol partizán, pred niekoľkými rokmi zomrel. Aj takto si na neho zaspomínam,“ hovorí 21-ročný Ľubomír Križan od Piešťan, ktorý na tohtoročné oslavy prišiel prvý raz.
Až z Levíc docestovali Husárikovci s 19-ročnou dcérou Luciou. „Prišli sme sa pozrieť, ako SNP mladí teraz vnímajú. Či ešte k nemu niečo cítia, lebo keď sme my chodili do školy, vedeli sme o ňom všetko a odvtedy ho máme zafixované ako významnú udalosť,“ vysvetľuje, prečo sem merali cestu, 51-ročný otec Ján.
Spolu s dcérou chodí na oslavy pravidelne aj 78-ročná Viera Bartová z Banskej Bystrice. „Je to historický medzník našej krajiny, takto si ho pripomíname. V našej rodine je to tradícia a vediem k tomu aj svoju dcéru tak ako mňa moji rodičia. Bolo by veľmi dobré, aby sa viac dostal do povedomia najmä súčasnej mladej generácie, lebo mnohí o Povstaní vedia málo alebo vôbec nič,“ hovorí jej dcéra Jana Florešová.
Záujem o Povstanie zažil podľa riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva krízu v 90. rokoch minulého storočia po nástupe niektorých historikov, ktorí začali spochybňovať SNP aj protifašistický odboj. „To bol, samozrejme, nezmysel a teraz je už situácia úplne iná. Veľmi veľa súčasných mladých ľudí sa zaujíma o SNP a o dejiny druhej svetovej vojny. Vidíme to na tom, že ich návštevnosť v našom múzeu aj na oslavách sa zvyšuje,“ povedal.
Sociologička Silvia Porubänová očakáva, že záujem mladej generácie o Povstanie by sa mohol zvyšovať. „Mám pocit, že oproti situácii spred dvadsiatich rokov sa práve SNP dostáva do centra pozornosti mladej generácie. Svedčia o tom napríklad aj rôzne umelecké projekty. Ako keby sa, celkom zaslúžene, stávalo predmetom hrdosti týchto mladých ľudí. Môžeme očakávať, že záujem bude ešte väčší,“ myslí si.
No v Banskej Bystrici nemôžu, samozrejme, chýbať pamätníci. Martina Gubančoka z Hronskej Breznice od účasti neodradila ani blížiaca sa deväťdesiatka. Aj tento rok prišiel zaspomínať si na svojich kamarátov a spolubojovníkov zo Slovenského národného povstania. V myšlienkach sa vracia o 68 rokov späť, k ťažkým chvíľam, ktoré prežívali, keď sa s mnohými ďalšími postavili na odpor fašistom.
Výročie Povstania má preňho o to zvláštnejšiu príchuť, že práve 29. augusta sa narodil. „Osud to tak jednoducho zariadil. Dnes mám 88 rokov, vtedy som bol dvadsaťročný chlapec. Veľmi ťažko som znášal našu okupáciu a bol som presvedčený, že musím niečo urobiť. Po vyhlásení Povstania som hneď išiel do Banskej Bystrice a prihlásil sa k vojakom povstaleckej armády,“ hovorí.
Spomína si, ako mu na veliteľstve povedali, že potrebujú obsadiť banskobystrický slobodný vysielač guľometnými hniezdami, aby ho strážili. „Mali sme ľahký aj ťažký guľomet, nič to ale nezmohlo proti nemeckej presile. Na deň, keď vysielač, odkiaľ sa vyhlasovalo Povstanie, zbombardovali, nikdy nezabudnem. Najprv nad ním preletel dvojtrupák, potom päť nemeckých stíhačiek a za nimi tri bombardéry. Bolo to ako súdny deň. Hukot, rachot, výbuchy, hlina okolo lietala a zasypávala nás. Keď sa to celé skončilo, narátal som 29 kráterov, a to bolo neďaleko nás, možno päťdesiat metrov,“ pokračuje a láme sa mu hlas.
Neskôr pôsobil v Martine a v okolí Banskej Bystrice. „Po potlačení Povstania nám jedného rána veliteľ povedal, že Povstanie sa skončilo a ďalej má ísť už každý na vlastnú zodpovednosť. Hneď po prvej noci, čo som prežil v horách, ma zajala nemecká hliadka a nakoniec som skončil v nemeckom zajateckom tábore v Kleidenbachu. Bola to hrôza, utrpenie, mal som okolo tridsaťšesť kíl. Keď som sa po vojne vrátil domov, chcel som na všetko zabudnúť, no tie spomienky sa stále vracajú,“ dodáva s dojatím Gubančok.
Z jeho najbližších kamarátov už ani jeden nežije.
Význam SNP zdôrazňujú aj politici, ktorí boli aj na tohtoročných oslavách. Po položení vencov v pietnej sieni Pamätníka SNP na slávnostnom zhromaždení vystúpili s príhovormi prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico, podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár.
Spomienkové zhromaždenie zakončilo vyznamenávanie priamych účastníkov odboja a odhalenie pamätného kameňa na účasť Slovincov v Povstaní. Zistilo sa totiž, že okrem Slovákov a príslušníkov 32 národov v ňom bojoval aj slovinský letec.
Tohtoročné oslavy stáli približne 25-tisíc eur, múzeum ich zaplatilo z vlastného rozpočtu, bez štátnej dotácie.
Prišli na ne aj aktivisti z občianskeho združenia Priama demokracia, ktorí zbierali podpisy pod svoju petíciu za sfunkčnenie referenda a protikorupčné opatrenia.