Osemročné gymnáziá dostávajú od štátu po novom na žiakov 1. až 4. ročníkov rovnako ako základné školy. Výpadok peňazí najviac cítia tie, ktoré nemajú zároveň výučbu aj klasického štvorročného gymnázia. Riaditeľ Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine tak napríklad predpokladá, že zníženie normatívov sa zrejme odrazí na mzdách učiteľov.
„Keďže sme len osemročné gymnázium, zníženie normatívu sa týka polovičného počtu žiakov. Pri stopercentnom mzdovom normatíve dostaneme približne o 33-tisíc eur menej, čo sa zrejme prejaví na mzdách učiteľov,“ hovorí riaditeľ gymnázia Igor Libo.
Kým v minulých rokoch gymnázium ušetrené peniaze dávalo na príplatky a odmeny pre učiteľov a zamestnancov, teraz ,,to šetrenie bude smerované k tomu, aby sme mali dosť financií na základné mzdy a nemuseli prepúšťať," dodáva. V tomto školskom roku však neuvažujú o zmenách vo vyučovaní. „Nechceme znižovať kvalitu vyučovania rušením delenia tried, ale nevylučujeme, že v budúcnosti to bude nutné.“
Znižovanie počtu tried alebo žiakov v budúcom školskom roku však nepredpokladá. ,,Záujem o školu je stále veľký. Výsledky v externej časti maturít sú jedny z najlepších v rámci kraja a Slovenska. A zároveň sme jedinou školou tohto typu v Turci," vysvetľuje Libo.
Riaditelia osemročných gymnázií upozorňujú, že ich školské programy sú postavené na vzdelávanie šikovných žiakov a ak majú normatívom dostávať na žiakov toľko, čo základné školy, stráca základná filozofia týchto gymnázií. „Ak budú mať normatív a obsah štúdia základnej školy, potom to nie je osemročné gymnázium, ale základná škola na gymnáziu,“ hovorí Gabriela Dorňáková z bratislavského Gymnázia Jána Papánka.
Osemročné gymnáziá sú podľa jej slov náročnejšie tak na deti, od ktorých sa vyžaduje iné tempo zvládania učiva, ale aj náročnosť štúdia je finančne väčšia ako na základnej škole. Zníženie normatívu na žiakov na osemročnom gymnáziu sa môže podľa Dorňákovej prejaviť na obmedzení niektorých aktivít. „Určite nám peniaze budú chýbať a nebudeme môcť robiť niektoré aktivity. Ale presné čísla o tom, o koľko dostaneme menej, zatiaľ nemám,“ dodáva.
Ani oni však nerátajú so znižovaním počtu tried. „Máme veľkú naplnenosť v iných triedach, takže to dokážeme utiahnuť,“ hovorí riaditeľka gymnázia, ktoré nemá problém so záujmom žiakov a rodičov o túto školu. Pripúšťa však, že v Bratislave je veľa gymnázií a zrejme sa budú redukovať. Väčší dosah na školu môže mať podľa nej plánované obmedzenie prijímania žiakov na gymnáziá na päť percent celkovej populácie, ktoré sa predpokladá od budúceho roka. ,,To by už malo dosah na úväzky učiteľov," dodáva Dorňáková.
„Máme také kvalitné osemročné gymnázium, že sa budeme snažiť ho udržať aj za cenu nižšieho normatívu. Určite nechceme ísť cestou znižovania počtu tried,“ hovorí riaditeľka Gymnázia M. R. Štefánika v Košiciach Ivana Antoniová.
Riaditelia osemročných gymnázií chcú presvedčiť ministra školstva Dušana Čaploviča, aby aspoň do konca tohto školského roka dostávali toľko peňazí čo doteraz. „Chceme, aby minimálne normatív na osemročné gymnáziá dobehol školský rok. Pretože sa zmenil v rozbehnutom školskom roku,“ povedal šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň.
Podľa hovorcu rezortu každý zriaďovateľ osemročného gymnázia môže požiadať ministerstvo o dofinancovanie nákladov na mzdy a prevádzku v rámci dohodovacieho konania. „V rámci konania sa bude posudzovať každý zriaďovateľ osobitne,“ zdôraznil hovorca ministra školstva Michal Kaliňák s tým, že sa posudzuje rozpočet za všetky školy zriaďovateľa.
Zníženie normatívu na žiakov osemročných gymnázií súvisí podľa neho s programom reforiem, ktorý schválila vláda. „Zmena súvisí s rovnakou personálnou a prevádzkovou náročnosťou vzdelávania žiakov 1. až 4. ročníka osemročného gymnázia a žiakov II. stupňa základnej školy. Žiak vzdelávaním v 1. až 4. ročníku osemročného gymnázia a na II. stupni základnej školy získa rovnaký stupeň vzdelania,“ dodáva Kaliňák.
Jana Zrníková, riaditeľka Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline, zdôrazňuje, že ,,osemročné gymnáziá sú stredné školy". „Normatívom na úrovni gymnázia sme dokázali zabezpečiť väčší počet delených hodín, na ktoré je potrebné finančne zabezpečiť učiteľov i lektorov cudzích jazykov, individuálny prístup k žiakom, inovatívne metódy a formy výučby, teda kvalitu vzdelávania. Zabezpečovali sme prípravu a účasť žiakov na vedomostných, umeleckých i športových súťažiach, alternatívnych formách vzdelávania, zážitkové učenie,“ vysvetľuje a pridáva zoznam úspechov školy.
Riaditelia gymnázií chcú, aby si ministerstvo urobilo analýzu osemročných gymnázií a na základe nej sa v budúcnosti rozhodovalo, akým spôsobom podporí štúdium na týchto školách a ako je pripravené upraviť nejaké spoločné kritériá pre kvalitu osemročného štúdia.
Podľa Zuzany Zimenovej z portálu o reforme vzdelávania by sa taká analýza zišla pre všetky školy, nielen gymnáziá a stredné školy, ale aj pre základné školy. „Štát nemá postavené jasné kritériá, na základe ktorých by vedel odhaliť kvalitu školy. Sú len výsledky z testovaní monitora a na stredných školách výsledky maturít, a to sú jediné objektívne údaje, ktoré hovoria niečo o škole, ale to je strašne málo,“ myslí si Zimenová.
Zimenová pripomína, že osemročné gymnáziá od čias ministra Mikolaja plánuje vláda dať do útlmu. „Je to otázka rokov, kedy sa to postupne bude diať,“ pripomína. Keďže štát od týchto škôl vyžaduje, aby vzdelávali v súlade so štátnym vzdelávacím programom, znamená, že ich ani nenúti, aby boli výnimočné alebo elitné. Preto ani nemá dôvod im pridávať na normatíve oproti druhému stupňu základných škôl.
Na druhej strane tieto školy majú podľa nej dobré výsledky. „Ľudia majú o ne veľký záujem, deti vzdelávajú na dobrej úrovni. Preto je otázka, či má opodstatnenie utlmovať ich činnosť,“ dodáva Zimenová.
Každá škola si chce udržať žiakov
Dosahy zníženia financií na žiakov prvých štyroch ročníkov osemročných gymnázií je zatiaľ ťažké odhadnúť, hovorí Ivetta Vidová z Gymnázia Mateja Bela vo Zvolene.
Aké dosahy bude mať znižovanie normatívu na žiakov vo vašej škole?
Rozpočet na tento kalendárny rok ešte nemáme. Ale už v čase, keď sme sa dozvedeli o chystaných zmenách, sme sa snažili riešiť niektoré plánované výdavky v rámci rozpočtu minulého roka tak, aby sa nestalo, že niečo neutiahneme. Zatiaľ je ale ťažké povedať, o koľko pôjdeme do mínusu.
Môže sa to prejaviť na fungovaní školy?
Zatiaľ nevieme, aký skutočný dosah to bude mať. V každom prípade osemročné štúdium je nastavené na menšie skupiny žiakov a väčší individuálny prístup. To si vyžaduje väčšie kapacity učiteľov, čo si pravdepodobne do budúcnosti nebudeme môcť dovoliť.
Neobávate sa rušenia osemročných gymnázií?
Dlhodobý trend je dostať ich do útlmu. Už niekoľko rokov bojujeme s tým, že presviedčame žiakov a rodičov, že škola funguje a od septembra ju nezavrieme. Je to veľmi ťažké, pretože sme konkurenciou pre základné školy, a kým je v školstve systém financovania na žiaka, tak sa každá škola snaží udržať si žiakov za každú cenu. Niekedy možno aj antikampaňou voči iným školám.
Chystá sa aj zmena kritériách na prijímanie žiakov na gymnáziá. Podmienkou na prijatie bude priemer do 2,0. Ako to môže ovplyvniť vaše gymnázium?
Na osemročné gymnázium sa len minimálne hlásia deti so zlými priemernými známkami. Hlásia sa v podstate šikovné deti, ktorých priemer je do 1,5. Deti, ktoré by mali priemer nad 2,0, sme za desať rokov, čo tu robím, ani nemali. Myslím si, že tento krok, ktorý by stanovil hranicu pre žiakov v deviatej triede, by možno mohol pomôcť osemročným gymnáziám. Ak by som bola rodičom, ktorý má piataka, skôr by som hľadala možnosť, aby sa dostal na gymnázium čo najskôr bez rizika, že v deviatej triede bude mať na polroku priemer 2,2 a na gymnázium už nebude môcť ísť. Deti si totiž väčšinou pokazia známky na druhom stupni. Súvisí to s pubertou a inými záujmami. Podmienka istého priemeru pre osemročné gymnáziá zatiaľ nie je a ani nie je taká situácia, že by sa hlásili deti, ktoré by mali horšie známky.
A čo chystané obmedzenie, že na osemročné gymnáziá by mohlo ísť len päť percent populácie?
Je to taký začarovaný kruh. Kým platí financovanie na žiaka, znamená to, že ak by bolo žiakov viac, bolo by viac aj peňazí. Ak nám dovolia brať len päť percent populácie, tak veľké čísla nebudeme mať, ani ak bude o školu veľký záujem.
(PK)