Tretí pokus. Slovensko zabojuje o zimnú olympiádu

Tisíce fanúšikov z celého sveta, najväčšie športové hviezdy, ochotní dobrovoľníci, moderné hokejové arény, vybudovaná infraštruktúra. Taký obraz by mohli o deväť rokov ponúknuť Vysoké Tatry a ich okolie. Slovensko a Poľsko sa budú uchádzať o pridelenie zimných olympijských hier v roku 2022. Spoločnú kandidatúru so severnými susedmi podporil včera v Poprade premiér Robert Fico.

25.01.2013 12:00
Kanada - Slovensko, Ružička Foto:
Hokej je podmienka. Slovensko chce hostiť v rámci zimnej olympiády 2022 aspoň jednu skupinu hokejového turnaja mužov. Vo Vancouvri 2010 obsadili slováci štvrté miesto. V semifinále prehrali po dráme s Kanadou.
debata (7)

„Pôjdeme do toho,“ povedal Fico na stretnutí s predstaviteľmi regionálnej a miestnej samosprávy Prešovského a Žilinského kraja a so zástupcami Slovenského olympijského výboru, Slovenského paralympijského výboru, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Slovenskej lyžiarskej asociácie a Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Podľa premiéra by bolo obrovským úspechom, keby sa olympiáda na Slovensku a v Poľsku uskutočnila, zároveň však treba brať do úvahy reálne možnosti krajiny. „Musíme mať predstavu, kde sa asi pohybujeme, aby sme nešli do megalomanských projektov, na ktoré nemáme. Všetkých som žiadal, zostaňme pri zemi,“ zdôraznil Fico.

Tatranský región sa už uchádzal o pridelenie zimných olympijských hier v roku 2002 a 2006. Vtedy išlo o samostatnú slovenskú kandidatúru, tentoraz prišli s iniciatívou Poliaci, ktorým chýba súca zjazdovka. Centrom podujatia by bol Krakov, na Slovensku by sa uskutočnila len časť olympiády. Okrem zjazdového lyžovania v Jasnej ešte časť hokejového turnaja a akrobatické lyžovanie. „Aspoň jedna skupina mužského hokejového turnaja je naša podmienka. Hralo by sa v novej aréne pre desaťtisíc divákov,“ potvrdil pre Pravdu generálny sekretár SOV Jozef Liba.

Náklady na organizáciu ZOH predstavujú 1,5 až 2 miliardy dolárov, približne štyridsať percent hradí Medzinárodný olympijský výbor. Slovensko by sa na nákladoch podieľalo asi dvadsiatimi percentami.

V prípade úspešnej kandidatúry by bola nevyhnutná aj rekonštrukcia popradského letiska a vybudovanie olympijskej dediny s kapacitou okolo 1 800 miest. V Poprade by sa postavili nové priestory, v Liptovskom Mikuláši by sa mohli využiť priestory vojenskej akadémie, kde už bývali mladí športovci počas Svetovej zimnej univerziády v roku 1999.

Diskutovať o olympiáde chcú ochranári. „Pre prírodu by to neprinieslo nič pozitívne. Zrejme by sa v Tatrách budovala infraštruktúra. Ide o to, či by sa stavalo v existujúcich strediskách, alebo pribudne aj niečo nové. V takom prípade sú Tatry dosť malé, aby zniesli takú záťaž. Z veľkej časti sú už zastavané, takže to pre ne môže znamenať aj úplnú katastrofu. Zhodnotiť sa to však dá, až keď budú k dispozícii konkrétne projekty,“ uviedol Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Krakov podá prihlášku na jar 2014. Potom sa rozkrúti kolotoč prezentácií, rokovaní, lobingu. Medzinárodný olympijský výbor najskôr zúži počet uchádzačov a potom rozhodne vo finále v Kuala Lumpure v novembri 2015. Medzi potenciálnymi súpermi figurujú Barcelona, St. Moritz, Oslo, Brašov, Ľvov, pribudnúť môže Mníchov.

Zatiaľ posledné zimné olympijské hry sa uskutočnili v roku 2010 vo Vancouvri, najbližšie budú o rok v ruskom Soči. ZOH 2018 získal juhokórejský Pchjongčang, preto sa očakáva, že v roku 2022 bude zimná olympiáda v Európe. Spoločná olympijská kandidatúra dvoch krajín však ešte nikdy neuspela.

Prvá myšlienka usporiadať zimnú olympiádu v Tatrách sa objavila už koncom 70. rokov minulého storočia po organizačnom úspechu majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní 1970. Medzinárodný olympijský výbor bol v tom čase naklonený prideliť prvýkrát zimnú olympiádu krajine z východného bloku. Už nachystanú tatranskú prihlášku však neposvätilo v Prahe predsedníctvo ÚV KSČ. ZOH 1984 napokon hostilo juhoslovanské Sarajevo, ktoré dostalo prednosť pred Sapporom a Göteborgom.

7 debata chyba