„Tento rok nie je reálne uvažovať o zvýšení úhrad. Aj preto, lebo súhlasím s názorom generálneho riaditeľa RTVS, že sa to dá až po získaní si diváckej a poslucháčskej priazne a spokojnosti s programom RTVS,“ myslí si minister Maďarič.
V súčasnosti sú úhrady za služby verejnosti, po starom koncesionárske poplatky, vo výške 4,64 eura. Minister nechcel konkretizovať, na koľko by sa mohli zvýšiť. Vie si predstaviť, že by ich výšku určovala komisia. "Ideálne by bolo, keby túto výšku stanovovala nezávislá komisia, ktorá by dokázala všestranne zhodnotiť potreby a nároky RTVS. Takáto komisia by mohla dávať odporúčanie na výšku úhrad vždy za určité obdobie, napríklad každé tri roky,“ povedal Maďarič pre Pravdu. O tom, kto by mal sedieť v komisii, sa nevyjadril.
Podľa mediálnej analytičky Zuzany Mistríkovej by mala mať „ideálna“ komisia dve časti. „V odbornej by mali byť tí, ktorí vedia naozaj spočítať, čo stojí vyrobiť a odvysielať to, čo spoločnosť potrebuje, a tiež definovať, čo je to, čo skutočne potrebujeme. Druhá, reprezentatívna, by mala byť schopná tomu riešeniu zabezpečiť všeobecnú verejnú podporu,“ myslí si mediálna analytička.
Šéf RTVS Václav Mika tvrdí, že zvyšovanie poplatkov bude reálne v čase, keď diváci pocítia zmenu kvality a obsahu televízneho programu RTVS. „Myslím si, že zmeny, ktoré sme stihli urobiť v programe počas prvého polroka pôsobenia môjho manažmentu, sú už viditeľné. Na to, aby sa mohla začať diskusia o zvýšení úhrad, však ešte nedozrel čas a slovenská spoločnosť na to nie je podľa môjho názoru dostatočne pripravená,“ povedal Mika.
Generálny riaditeľ RTVS sa nikdy netajil tým, že by chcel, aby boli koncesie vyššie. Jeho ambíciou je presadiť v zákone zvýšenie úhrad približne o 20 percent na asi 6 eur, čo by RTVS umožnilo priniesť tretiu programovú službu.
Argumentuje tým, že viac ako desať rokov poplatok nebol zvýšený a pritom je to primárny zdroj financovania média. „Sú to peniaze, bez ktorých nemôžeme existovať. Navyše vysielame minimálny objem reklamy, čo je tiež ďalším dôvodom na zmenu výšky úhrady za služby rozhlasového a televízneho vysielania,“ dodal Mika.
Verejnoprávna televízia smie zo zákona odvysielať 0,5 percenta reklamy z denného vysielacieho času. Na Jednotke sa môže objaviť niečo vyše 7 minút reklamy za celý deň, na Dvojke približne 5¤minút v závislosti od dĺžky vysielania. Súkromné komerčné televízie môžu počas hodiny odvysielať až 12 minút reklamy. Na rozdiel od RTVS však nedostávajú žiadne peniaze zo zmluvy so štátom.
Pred zvýšením poplatkov za verejnoprávnu televíziu a rozhlas chce RTVS ponúknuť pridanú hodnotu. Za ukážku kvality a verejnoprávnosti Mika považuje programy, s ktorými prišlo nové vedenie. Projekt Slovensko Advent 2012, reláciu Nikto nie je dokonalý, sitkom Hlavne, že sa máme radi, silvestrovský program RTVS či spravodajstvo s novým vizuálom. „Prirodzene, sme len na začiatku cesty,“ priznáva Mika.
Prvý ročník predvianočného projektu bol podľa neho príkladom programového cyklu, ktorý nemá v histórii televízneho vysielania na Slovensku obdobu a priniesol hodnotovú alternatívu v čase adventu. Zábavné programy majú zase pre Jednotku získať väčšinového diváka. „Spravodajstvo s novým vizuálom sa nám podarilo v pomerne krátkom čase a vo vlastných kapacitách, ale opäť je to len dočasné riešenie a veľa práce v tejto oblasti nás ešte čaká,“ zhodnotil šéf verejnoprávneho média.
Podľa Mistríkovej do programu verejnoprávneho média určite patria zábavné žánre a skvalitňovanie spravodajstva je proces. „Ostatné uvedené formáty chápem ako prechodové riešenie nového manažmentu. Niektoré sú pre mňa otázne aj ako prechodové. Ak by však mali byť výsledkom cielenej programovej stratégie, dokazovala by sa ich kvalita, verejnoprávnosť a pridaná hodnota len ťažko,“ zhodnotila Mistríková.