Policajti taja, kde pracujú. Vyhýbajú sa tak trestom

Policajti, ktorí spáchajú priestupok mimo služby, často taja, že patria do Policajného zboru. Ak by sa priznali, priestupok by im zapísali do ich osobných záznamov a výsledkom by boli nižšie odmeny a zastavenie kariérneho postupu. Od mája by sa to malo zmeniť, za priestupky im môžu hroziť disciplinárne tresty a strata zamestnania.

11.03.2013 12:00
policia, policajt, hliadka, kontrola dokladov,... Foto: ,
Za priestupky mimo služby by mali policajtom od mája hroziť disciplinárne tresty a strata zamestnenia.
debata (9)

Príslušníci ozbrojených zložiek sú od marca minulého roka podobne ako bežní občania trestaní podľa priestupkového zákona. Zistilo sa však, že tento ústupok zneužívajú a v práci pokuty zatajujú. Predtým priestupky policajtov riešili priamo ich nadriadení, napríklad za alkohol za volantom mohli prísť o prácu. Poslanec Smeru a bývalý minister obrany Jaroslav Baška navrhuje vrátiť bývalý systém. Podľa neho budú policajti povinní nahlásiť, že sú príslušníkmi Policajného zboru.

„Stáva sa, že keď policajt nafúka pri šoférovaní, neprizná sa, že je príslušník polície. Následne je teda riešený podľa priestupkového zákona, dostane pokutu a jeho šéf sa o tom ani nedozvie,“ hovorí poslanec a bývalý minister obrany Jaroslav Baška (Smer). Policajti vedia takýmto zatajovaním docieliť, že sankcie sa im nedostanú do záznamov o odmenách a trestoch, a teda neovplyvnia ani ich kariérny postup.

Polícia mlčí

V minulosti riešili priestupky policajtov, ale aj tajných agentov, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a Zboru väzenskej a justičnej stráže ich priami nadriadení. „Ak niekto nafúkal počas jazdy, bol to dostatočný dôvod aj na prepustenie,“ upozorňuje Baška. Dnes sa preto snaží pozmeňovacím návrhom docieliť návrat k stavu spred roka. K zmene došlo ešte za bývalej vlády súčasne so zrušením priestupkovej imunity poslancov, vojakov sa úpravy nedotkli.

Polícia o tom, že jej zamestnanci pri pokutách zatajujú, kde pracujú, mlčí. Na otázky Pravdy, či od vlaňajška klesol počet disciplinárnych trestov pre policajtov, odpovedala vyhýbavo. „Vami uvádzanými informáciami nedisponujeme. Štatistiku priestupkov podľa zamestnania priestupcov nevedieme, preto tento údaj nie je možné porovnať,“ uviedla policajná hovorkyňa Denisa Baloghová.

Ak by polícia spätne skúmala, či jej príslušníci nespáchali priestupok, ktorý nepriznali, mala by pri ich trestaní zviazané ruky. Za tú istú vec totiž nikoho nemožno potrestať dvakrát. Policajný odborár Miroslav Litva pripúšťa, že o zatajovaní povolania pri kontrolách vie. So zmenou zákona do pôvodného znenia preto súhlasí.

Súčasné predpisy podľa neho vedú aj k absurdným situáciám, keď by mal hliadkujúci policajt pokutovať svojho nadriadeného. „Má to dva možné konce. Prvý je, že podriadený môže svojmu šéfovi splácať nejaké dlhy. Druhý, že nadriadený dostane pokutu a následne tiež môže svojho podriadeného postihovať rôznymi spôsobmi,“ vysvetľuje Litva. Problémom podľa neho býva aj to, keď sa má hliadke legitimovať napríklad tajný agent.

Generálna inšpekcia ozbrojených zborov

Priestupkami policajtov sa chce zaoberať aj opozícia. Poslanec a bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ) tvrdí, že návrat k pôvodnému systému disciplinárnych trestov od nadriadených nie je dostatočný. „Chceme navrhnúť úplne nový prístup prešetrovania príslušníkov bezpečnostných zborov, a to tak, aby bola vytvorená generálna inšpekcia ozbrojených zborov. Išlo by o nezávislý úrad, ktorý by takéto prípady sám prešetroval,“ vysvetľuje.

Toto riešenie by chcel presadiť ešte v tomto roku cez poslaneckú novelu, pričom príklad si chcel brať najmä z Česka, kde generálna inšpekcia už funguje. „Táto inšpekcia by mala kompetencie prešetrovať nielen priestupky, ale aj kauzy policajných funkcionárov, vojakov či spravodajcov, a to od najnižších hodností až po najvyššie. Tak by minimalizovala možnosť zametať pochybenia pod koberec,“ tvrdí Fedor.

K takémuto riešeniu sa prikláňa aj bezpečnostný analytik Milan Žitný, ktorý zároveň upozorňuje, že najdôležitejšie je vytvoriť stabilný systém podporovaný politikmi naprieč spektrom. „Generálna inšpekcia by musela byť súčasťou stabilného systému. Mala by mať vlastné kontrolné činnosti, vlastnú operatívu, a teda aj možnosť zásahu,“ vraví.

S takýmto riešením by nemal problém ani Litva, hoci, ako upozorňuje, nejde o nič nové. „Hovorí sa o tom už dlho, no nič sa nerieši. Reálne a rýchle riešenie je preto návrat k disciplinárnym trestom,“ mieni.

Či by rušenie inšpekcií na ministerstve vnútra aj obrany a ich spájanie do spoločného a posilneného orgánu podporil minister vnútra Robert Kaliňák, jasné nie je. „Stanovisko môžeme zaujať až po oboznámení sa s detailmi poslaneckého návrhu,“ odkázal jeho komunikačný odbor. O tom, či policajti a ďalšie ozbrojené zložky prídu o posudzovanie podľa priestupkového zákona, bude rozhodovať parlament na schôdzi, ktorá sa začína zajtra.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba