Čaplovič: Chceme, aby sa žiaci neučili podliezať latku

Minister školstva Dušan Čaplovič má v apríli predložiť správu o stave školstva, v ktorej chce navrhnúť nový systém financovania škôl.

Čaplovič
Minister školstva Dušan Čaplovič.
Autor: ,

Plánuje viac podporovať bilingválne gymnáziá a školy s prírodovedným a technickým zameraním. Podľa neho je na Slovensku veľmi veľa škôl a v spojení niektorých vidí cestu, ako ušetriť. Či sa nájdu peniaze na investície do školstva a na platy učiteľov, na to presne neodpovedal.

Chystáte správu o modernizácii školstva. Aké opatrenia v nej chcete navrhnúť?

Vychádzame z viacerých analýz, ktoré máme k dispozícii. Chceme napríklad zrovnoprávniť akademické a odborné vzdelávanie, zaviesť duálny systém vzdelávania v odbornom školstve, čo je spolupráca škôl s firmami. Zmeny by mali prísť s optimalizáciou v školskej sieti. Vytváraním podmienok chceme deti viac orientovať aj na prírodovedné a technické predmety a praktické skúsenosti. Malo by to ísť postupne už od materských škôl cez základné školy.

Zmeníte systém financovania?

Z analýz vychádzajú šokujúce informácie. Máme napríklad plne organizované školy, ktoré majú len 12 žiakov, čo je absurdné. Systém financovania na žiaka sa prežil. Chceme zaviesť kombinovaný systém na žiaka, na triedu a podľa kvality školy. Čo sa týka tried, OECD nám odporúča minimálny počet žiakov 20 v jednotlivých triedach. Bude stanovená optimálna hranica počtu žiakov v triedach a tie, čo budú môcť prijať viac, dostanú finančný príspevok. Druhý finančný bonus pôjde na tie školy, ktoré budú výrazne podporovať prírodovedné a technické predmety. Za prvej republiky existovali reálne a klasické gymnáziá. Nehovorím, že treba, aby sa gymnáziá delili takým spôsobom, ale že napríklad jedna trieda v takýchto gymnáziách bude prírodovedného zamerania.

Zameriate sa na gymnáziá?

Správa nepoteší osemročné gymnáziá, pretože chcem skôr väčšiu podporu päťročných bilingválnych gymnázií. Považujem to za prioritu priorít. Aj mnohé školy vrátane osemročných gymnázií predchádzajú na túto formu vzdelávania. A keďže máme odporúčania aj v oblasti podpory výučby jazykov, najmä angličtiny, musíme prejsť touto náročnou cestou. Bilingválne gymnáziá budú mať na Slovensku veľkú perspektívu.

Bude sa zvyšovať ich normatív?

Pri bilingválnych sa bude zvyšovať a pri osemročných znižovať. Potrebujeme mať deti, ktoré sú úspešné a ovládajú jazyky, aby sa neučili len jazyk, ale aby sa v tom jazyku učili aj iné predmety. Nezameriame sa len na angličtinu či nemčinu a francúzštinu ako najdôležitejšie jazyky. Nezanevrieme ani na taliančinu, španielčinu, ruštinu a iné jazyky. Dôležité je, aby základné školy neboli vysávané po piatej triede od dobrých žiakov. Ale prioritne sa budeme sústreďovať na bilingválne gymnázia s nástupom po ôsmej triede.

Hovoríte, že vychádzate z analýz. Koľko je na Slovensku škôl s 12 žiakmi?

Mapovali sme situáciu v školstve. Niektoré analýzy sú už hotové, ale zverejníme ich až spolu s materiálom ako prílohu po prerokovaní s rezortmi, s ktorými spolupracujeme. Ale musím povedať, že okrem špeciálneho školstva, ktoré bude mať osobitné pravidlá, kde nemôžeme presiliť triedy a kde sa deťom treba osobitne venovať, budem tlačiť na to, aby spodná hranica počtu žiakov v triede bola odporúčaných 20. Teda, ak bude napríklad delená trieda informatika a angličtina, mala by mať desať a desať žiakov.

Je škôl veľa alebo akurát?

Škôl je veľmi veľa a prostriedky, ktoré sa racionalizáciou ušetria, zostanú v školstve a pôjdu na výraznejšie finančné ohodnotenie učiteľov a dotácie na školy, ktoré sú plne organizované a kvalitné. Musí sa skončiť doba, keď školy, ktoré majú veľmi dobré výsledky, doplácajú na tie, ktoré sa vezú v regiónoch alebo v mestách. To sa týka základných a stredných škôl a nehovorím, že sa to nebude týkať aj vysokých škôl, vrátane detašovaných pracovísk.

Aká je vaša predstava siete škôl a ich dostupnosti?

Nie sme veľká krajina, Fínsko má podobný počet obyvateľov ako Slovensko a 300 samospráv, na Slovensku je to 2 800. Očakávam, že projekt ESO urobí aj v tejto veci poriadok a obce sa budú spájať. V okruhu plne organizovaných škôl vytvoríme podmienky, aby dostupnosť bola cez školské autobusy alebo mestskú hromadnú dopravu.

Takže sa budú rušiť málotriedky?

Nejde o rušenie škôl. To je spájanie škôl. Opakujem, ide o to, aby réžia nebola nákladná. Mali by sa k tomu otvorene postaviť zriaďovatelia škôl – samospráva a vyššie územné celky, aby sa zbytočne neplatili školy, ktoré sú poloobsadené a triedy poloprázdne alebo prázdne. A peniaze na réžiu by sme mali presunúť tam, kde sú školy obsadené, aby dostali viac učitelia aj s istou bonitou, ak pôjdu do takto organizovanej školy. Veľmi budem podporovať spájanie materských škôl so základnými školami, dokonca si myslím, že spojená materská, základná a stredná škola je jedným z dobrých modelov. Ale samozrejme, musí to byť cítiť na kvalite.

Zároveň treba zabrániť tomu, čo sa dialo v minulosti. Niektorí starostovia, ktorí mali plne organizovanú školu s 250 žiakmi, ju rozdelili na dve – jednu súkromnú a druhú verejnú. A keďže boli menšie ako 200 žiakov, dostávali na žiaka vyšší finančný normatív, teda na obe spolu dostávali viac. Budeme tlačiť na kvalitnú organizovanosť tried, kvalitu učiteľa, manažérsky prístup riaditeľa školy a samozrejme kvalitnejšiu spoluprácu so zriaďovateľmi škôl. Musíme túto zmenu urobiť. Bude sa to týkať aj málotriedok a priznávam, že ich bude ťažké v jednotlivých regiónoch spájať.

Kto bude mať zodpovednosti a kompetencie pri racionalizáci­i siete?

Kompetencie, to je večný súboj. Niektorí tvrdia, že máme zvyšovať kompetencie rodičov a učiteľov. Zriaďovatelia tiež hovoria, že potrebujú kompetencie, oni nesú zodpovednosť za školu, nie my, čo posielame peniaze. Ale ak sa od nás očakáva, aby sme výraznejšie zvýšili zdroje do školstva, tak sa to musí výraznejšie prejaviť, obrazne povedané, viazanými prostriedkami u zriaďovateľov. Treba robiť optimalizáciu a potom môžeme dať financie najlepším, ktorí budú ohodnotení. Zmena by mala prísť zvnútra, nielen zvonka nejakým diktátom ministerstva alebo vlády či parlamentu.

Ako chcete tlačiť na zvyšovanie kvality?

To je najtvrdší oriešok. Vieme si predstaviť hodnotenie vysokých škôl, tam sú merateľné hodnoty a úspešnosť sa prejavuje v tom, či má absolvent zamestnanie a v odbore, ktorý vyštudoval. Podobne je to v odbornom školstve. Ale pri gymnáziách je úspešnosť v tom, že väčšina ide na vysoké školy a už dnes vysoké školy robia nábor na stredných školách, aby sa na ne prihlásili. Pripravujeme isté kritériá a zaoberá sa tým Rada pre systémové zmeny, ktorá bude fungovať aj po predložení správy.

Niektorí učitelia hovoria, že pred monitorom deviatakov mali problém vyvolať snahu žiakov, aby sa učili, keďže vedia, že na školu, respektíve gymnázium sa aj tak dostanú.

Potrebujeme dosiahnuť, aby sa žiaci už na základnej škole neučili podliezať latku. Lebo tú latku budú podliezať na strednej aj vysokej a potom to budú robiť aj v živote, a to nevedie ku kvalite. Stav je taký, aký je. Máme 83-tisíc miest na stredných školách a okolo 44-tisíc absolventov základných škôl za minulý rok. Každé dieťa, teda aj štvorkár, sa tak môže dostať na akademické vzdelávanie, teda gymnázium. V budúcnosti očakávam, že to nebude. Niekto bude možno hovoriť, že som stanovil nejaký priemer, zaviedol prijímačky a percentil. A bude sa tlačiť na to, že príde zrejme aj k redukcii škôl, ktoré nepripravujú kvalitných študentov, a ľudí, ktorí sa potom rýchlo môžu umiestniť na pracovnom trhu. Všetko bude v materiáli pre vládu.

Chystáte sa meniť aj postavenie riaditeľov?

Analýza spoločnosti McKinsey konštatovala, že najslabším článkom vo vzdelávacom systéme je riaditeľ školy ako manažér a plne rešpektovaný učiteľ, ktorý stojí na čele školy, má slovo a tlačí na tú kvalitu. Ale ako môže obstáť kvalitný riaditeľ školy, ktorý sa snaží o to, aby mal kvalitných učiteľov, keď má v rade školy rodičov, ktorí tlačia hlavne na to, aby dieťa prešlo? Preto je dôležité ošetriť postavenie riaditeľa školy ako nezávislej osoby, ktorá bude určovať kvalitu školy.

Druhá úloha je postavenie rady školy a jej kompetencií vo vzťahu k zriaďovateľovi školy. Veľkú úlohu zohráva zriaďovateľ. Budeme sa to snažiť nejakým spôsobom ošetriť, aby to bolo vyvážené, aby rodičia napríklad v rade školy neprehlasovali a nepresadzovali školu s priemernými a podpriemernými učiteľmi s negatívnym stanoviskom vo vzťahu k riaditeľovi školy, ktorý môže byť dobrý manažér a snaží sa školu vytiahnuť, aby bola kvalitná.

Je šanca na zvýšenie platov učiteľov a investícií do školstva ešte tento rok?

Nechcem zbytočne ťahať medové motúzy učiteľom. Aj odborárom som povedal, že ak sa mi podarí pri rokovaní s ministerstvom financií dohodnúť prerozdelenie, urobíme to, ale nie tak, že otvoríme rozpočet počas roka. Hovorím o rokoch 2014 – 2020. Materiál je pripravený na dve volebné obdobia. Ak chcete robiť zásadné zmeny v oblasti školstva, potrebujete na to osem rokov. Hľadáme konsenzus aj s opozíciou. Chceme kvalitných učiteľov. Ak sa porovnávajú so susedným Rakúskom, treba povedať aj to, že priemerné platy sú tam podstatne vyššie. A platy sa im zvýšia len vtedy, keď sa zvýšia úväzky. Navyše sa tam viac platí na odvodoch a na daniach. A to sa potom odráža aj v školstve. Ale je pravda, že financovanie školstva je u nás na chvoste, kým zdravotníctvo je v priemere medzi štátmi EÚ. Prioritou musí byť školstvo.

Považuje aj vláda školstvo za prioritu?

To je otázka na členov vlády. Pre mňa je prioritou osloviť najdôležitejších a žiadať od nich podporné stanovisko. A ustavične opakovať – všetci, čo máte v rezorte vysoko vzdelaných ľudí, by bez vzdelania takú kvalifikáciu nemali.

O koľko viac budete žiadať?

Nežiadam. Budeme to riešiť inak. Budem sa snažiť, aby sa z celkového balíka posunulo vyššie percento HDP do školstva. Toto je jediná cesta a musí to byť dohoda všetkých. Ak sa mi to podarí, bude to jeden z úspechov. Ale netreba mať veľké oči. To, čo nebolo navýšené za desať rokov, sa nedá zvýšiť za pol roka. Treba nastaviť financie tak, aby sa postupne zvyšovali v čase determinovanom krízovým obdobím a konsolidáciou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
počasie, zima, vietor, mráz, víchrica,

Po silnej víchrici prichádza tuhý mráz

03.12.2016 07:00

Sile orkánu sa na niektorých miestach Slovenska blížila víchrica, ktorá ničila majetok a komplikovala dopravu. V nasledujúcich dňoch by silný vietor nemal fúkať.

Miroslav Lajčák

Lajčák: Európska únia musí zmeniť svoj vzťah k občanom

02.12.2016 22:36

Podobne ako pre Nemecko, aj pre Slovensko predstavuje Európska únia "civilizačný základný princíp", uviedol to minister Lajčák v komentári pre nemecký denník.

Martin Poliačik

Bude Martin Poliačik kandidovať za ombudsmana?

02.12.2016 20:00

Liberálna SaS môže prísť o jedného zo svojich výrazných členov. Šepká sa totiž, že poslanec Martin Poliačik má záujem o pozíciu ombudsmana.

počasie, zima, vietor, mráz, víchrica,

Po silnej víchrici prichádza tuhý mráz

03.12.2016 07:00

Sile orkánu sa na niektorých miestach Slovenska blížila víchrica, ktorá ničila majetok a komplikovala dopravu. V nasledujúcich dňoch by silný vietor nemal fúkať.

Miroslav Lajčák

Lajčák: Európska únia musí zmeniť svoj vzťah k občanom

02.12.2016 22:36

Podobne ako pre Nemecko, aj pre Slovensko predstavuje Európska únia "civilizačný základný princíp", uviedol to minister Lajčák v komentári pre nemecký denník.

Hawking

Stephena Hawkinga v Ríme hospitalizovali

02.12.2016 21:28

Britského astrofyzika Stephena Hawkinga prijali v Ríme do nemocnice, kde sa podrobí lekárskej kontrole, pretože sa necítil dobre.

volkswagen, auto, automobilka, vw

Naftové Volkswageny opäť priťahujú ľudí, ich predaje rastú

02.12.2016 21:11

Finančná divízia Volkswagenu očakáva v tomto roku rekordný zisk, a to okrem iného vďaka rastu dopytu po naftových vozidlách.