Štátna zdravotná poisťovňa tvrdí, že na pacientovi sa to nijakým spôsobom neodzrkadlí. Šetriť sa bude na platoch aj na hromadnom nakupovaní liekov.
Pri príprave rozpočtu na roky 2013 až 2015 boli uvedené predpoklady, ako budú vyzerať príjmy zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia. Na rok 2013 bola suma príjmov zdravotných poisťovní uvedená vo výške 2,661 mld. eur. Vo februári však bola uverejnená prognóza, ktorá hovorila o znížení odhadu vyzbieraného zdravotného poistného o 43 miliónov oproti schválenému rozpočtu. Súčasná situácia podľa hovorcu rezortu financií Radka Kuruca hovorí, že výber bude nižší o 39 miliónov eur.
Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že suma 39 miliónov eur nie je nižším príjmom štátu, ale že ide o odhad ministerstva financií, týkajúci sa nižšieho výberu poistného zdravotnými poisťovňami na tento rok. „Ak sa v priebehu roka ukáže takýto výpadok ako opodstatnený, zdravotné poisťovne môžu, ale aj nemusia pristúpiť k prehodnoteniu svojich rozpočtov,“ tvrdí Martina Lidinská z komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva. Výdavky podľa nej poisťovne znižovať nemusia, keďže tvoria rezervy a sú finančne stabilné.
Zdravotné poisťovne predpokladali, že kríza zníži výber poistného a zohľadnili to už v tohtoročných rozpočtoch. „Všeobecná zdravotná poisťovňa pri príprave obchodného finančného plánu na rok 2013 znížila príjmovú stránku o viac než 10 miliónov eur, ide o znížený odhad rastu miezd,“ konštatuje hovorkyňa Dana Gašparíková. Pre pacienta sa podľa nej nič nemení, naďalej bude mať zabezpečenú zdravotnú starostlivosť tak ako doteraz. Ďalšie zdroje budú získané úspornými opatreniami, napríklad centrálnym nákupom liekov.
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera sa k nižšiemu výberu poistného odmietla vyjadriť. „Keďže nemáme bližšie informácie a ide len o predbežné správy z mediálneho prostredia, nebudeme sa k danej téme zatiaľ vyjadrovať," dodáva hovorca Branislav Cehlárik. K číslam sa nevedela vyjadriť ani Union zdravotná poisťovňa.
Peter Bizovský z Asociácie nemocníc Slovenska tvrdí, že nižší výber poistného sa neodrazí na financovaní nemocníc. „Práve naopak, štátna zdravotná poisťovňa spúšťa motivačný systém nelimitácie hospitalizácií, ktoré súvisia s operáciami, a tvrdí, že od apríla ide dať viac peňazí do zdravotníckych zariadení,“ konštatuje Bizovský. Hromadné nakupovanie liekov sa podľa neho týka hlavne štátnych nemocníc, neštátne nemocnice teraz prevažne nakupujú cytostatiká pre onkológiu. „S takým niečím môžeme iba súhlasiť, ak budú ceny liekov lacnejšie, tak určite nemáme nič proti tomu,“ dodáva.
Tomáš Szalay zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku hovorí, že môže len špekulovať, kde sa výpadok prejaví. Podľa neho to môže byť v platbe za poistencov štátu alebo v odvodoch ekonomicky aktívnej populácie. „Tento rok bude štát celkovo menej platiť za poistencov štátu, ako platil v predchádzajúcom období a ten výpadok by mali pokryť vyššie odvody, takto to bolo myslené v septembri pri stanovovaní rozpočtu,“ tvrdí Szalay. Napríklad ľudia budú platiť podľa neho odvody z dohôd, zvýšili sa odvody z dividend, viac odvedú aj živnostníci, ktorým sa zvýšil vymeriavací základ.
Ekonomický analytik Radovan Ďurana o predpokladanom nižšom výbere poistného hovorí, že môže byť spôsobený vyššou nezamestnanosťou, nižšími mzdami a tým aj menším príjmov do zdravotného poistenia. „V roku 2013 oproti tomu, s čím bol schvaľovaný štátny rozpočet, by mali zdravotné poisťovne získať o 43 miliónov menej na odvodoch a dlžnom poistnom,“ tvrdí Ďurana. Revízia daňových prognóz bola podľa neho súčasťou bežného procesu. „Daňový výbor prehodnotil aktuálne makroprognózy, na základe ktorých vyšlo, že jednoducho vyššia nezamestnanosť a nižšie mzdy znamenajú menej peňazí na zdravotných odvodoch,“ dodáva.