Atlantik nás nepodržal. Preto zima trvala tak dlho

Za príčinami nezvyčajne dlhej zimy sa treba podľa klimatológov obzrieť až do jesene v minulom roku, keď zaľadnenie Severného ľadového oceánu dosiahlo najmenší rozsah od začiatku pozorovaní. Takýto názor nedávno vyslovila aj skupina ruských vedcov a slovenský klimatológ Pavol Faško im dáva za pravdu.

Vaši nemeckí kolegovia hovoria o zime, ktorú ich prístroje ešte nezažili. Ako je na tom Slovensko?
Skutočne, nízke teploty vzduchu a výdatné sneženie, ktoré zaznamenali na severovýchode Nemecka, nemali v tomto ročnom období v histórii meraní obdobu. Na Slovensku boli takisto namerané veľmi silné mrazy. Boli skoncentrované na severovýchode. V regióne, kde napadal čerstvý sneh, klesla v nedeľu ráno teplota vzduchu pod mínus 20 stupňov, čo sú naozaj nízke hodnoty.

Kedy naposledy bol marec takýto nezvyčajne studený?
Stalo sa to viackrát, väčšinou to bolo po zimách, ktoré boli bohaté na sneh. Studený marec bol napríklad v roku 1996, ale aj 2006. Počas tejto zimy bolo veľa snehu vo východnej a v severnej Európe a aj to je dôvod, prečo máme teraz také mrazivé obdobie.

Počas tejto zimy bolo atypické aj prúdenie vzduchu. Nie západné, ale južné. Čo sa dialo?
Neprichádzali k nám vlhké vzduchové hmoty z Atlantiku, ale zo Stredomoria. Cirkulácia pozdĺž rovnobežiek bola nevýrazná a to vytváralo priestor pre studený vzduch, ktorý sa mohol presúvať cez Pobaltie až nad Stredozemné more. Vznikali tu tlakové níže, ktoré postupovali smerom na severovýchod. Vyznačujú sa množstvom zrážok, čo sa počas tejto zimy viackrát potvrdilo. Tieto tlakové níže sa podpísali aj pod vlnu mrazov v Poľsku, v Nemecku a čiastočne aj u nás.

Budú sa takéto zimy opakovať?
To by som nepovedal. Všetko to ovplyvňuje veľkopriestorová cirkulácia v Európe. Takéto zimy sa z času na čas vyskytovali. Pre naše počasie má rozhodujúci vplyv Atlantický oceán. Práve on robí zimu u nás miernejšou, má v tomto období otepľujúci účinok na európsky kontinent. Ak tlakové níže nad oceánom nie sú také aktívne, ako by mali byť, zima má potom nepríjemnejší charakter, čo sa ukázalo aj teraz.

A čo to spôsobilo? Ruskí vedci upozorňujú na topiace sa ľadovce.
Rusi uvádzali, že tento stav mohol byť podmienený tým, aké bolo množstvo ľadu v Severnom ľadovom oceáne na začiatku jesene minulého roka. Prikláňam sa k tejto teórii. V Severnom ľadovom oceáne sa roztopilo také množstvo ľadu, že sa celé prostredie výrazne oteplilo. To potom vytváralo priestor na prieniky studeného vzduchu z východnej Európy, kde sa už od jesene minulého roka vytvárala veľmi hrubá vrstva snehu. Najskôr to bolo v ázijskej časti Ruska. Pod hrubou vrstvou snehu sa ocitla veľká časť Mongolska, problémy mali aj v severovýchodnej Číne. Snehová pokrývka sa tiahla cez celé Rusko až do západnej Európy. A tu sa nezvykne vyskytovať. Keď napadne sneh v oblasti Beneluxu, je to veľká udalosť.

Takže to súvisí s postupným otepľovaním klímy?
Práve tu sa ukazuje zložitosť celého klimatického systému. Globálne otepľovanie môže mať paradoxne aj takéto dôsledky. Tu treba opäť zdôrazniť, aký veľký význam má Atlantický oceán pre počasie v Európe. Pôsobí priaznivo, robí zimu vyrovnanejšou. Ľudia si vplyv oceánu ani neuvedomujú. Možno až teraz, keď prestal pôsobiť. Dosť často zaznievali ohlasy, že je to už príliš vyčerpávajúce, že sa tie situácie stále opakujú a naozaj boli jedna ako druhá. Naše štandardné počasie má mať skôr premenlivý charakter, majú sa vystriedať rôzne poveternostné typy. O to stará Atlantik, robí to počasie zaujímavejším a možno aj akceptovateľnejším.

A čo vplyv slnka a jeho škvŕn?
Slnko ako extraterestriálny činiteľ má určitý podiel na tom, aké je počasie, ale určite nie dominantný. Je pravda, že aktivita slnka v posledných týždňoch meškala, vedci hovorili, že slnko akoby znova zaspalo. No aj tak by som to nepovažoval za hlavnú príčinu dlhej zimy.

So slnkom súvisí ďalší extrém tejto zimy, málo slnečných dní. V Mlynskej doline v Bratislave ste namerali menej ako 100 hodín svitu za tri mesiace zimy, od decembra po február. Aký to môže mať vplyv?
Určite to má dosahy na ľudskú psychiku. Takisto aj na vegetáciu. Tým, že nedochádza k prehrievaniu vzduchu, rastliny nemusia naštartovať svoje vegetačné fázy. Toto spôsobovali spomínané tlakové níže, ktoré sa k nám dostávali zo Stredomoria. Málo sa u nás uplatňovali výbežky vysokého tlaku vzduchu, ktoré by priniesli zmenšovanie oblačnosti a slnečný svit.

Padali aj snehové rekordy. Je to dobrá správa pre pitnú vodu?
Áno. Po dvoch rokoch slabých na zrážky sa konečne vytvorila príležitosť, aby sa zväčšili zásoby podzemnej vody. Ich hladiny stále stúpajú, hoci oneskorene. Prebytky vody zo zrážok dosiahli veľmi vysoké hodnoty. Tie úhrny zrážok boli v januári, vo februári a predpokladám že aj v marci budú dvojnásobné. Akoby každý štvorcový meter Slovenska dostal dvojnásobné množstvo vody v porovnaní s normálom. To môže byť okolo 150 litrov vody na štvorcový meter navyše. A to je dobrý prídavok.

A nezaskočí nás teraz dlhé a horúce leto?
Nikto vám teraz presne nepovie, aké bude leto. Ak sa však charakter veľkopriestorovej cirkulácie vzduchu nad Európou nezmení, mohli by sme počítať s nadnormálne teplým letom. Stále prevláda prúdenie pozdĺž poludníkov a nie rovnobežiek, čo znamená, že je stále utlmený prísun vzduchu od Atlantického oceánu. A ten má v lete zas ochladzujúci účinok.

Nie je pre meteorológov čoraz ťažšie predpovedať počasie?
Pre Slovensko nie je jednoduché robiť predpoveď. Nachádzame sa na rozhraní kontinentálnej a oceánskej klímy a zároveň máme aj zložité prírodné prostredie. Poveternostné typy, ktoré sa ukazovali počas tejto zimy, sú nevyspytateľné. Keď tlakové níže vznikajú v Stredomorí, predpoveď je zložitejšia. Naopak, tlakové níže tvoriace sa nad Atlantickým oceánom a postupujúce cez Britské ostrovy, sú čitateľnejšie a jednoznačnejšie, ako tieto, čo sme mali celú zimu. Nielen slovenskí meteorológovia majú za sebou zaujímavú sezónu.