Dramatické výbuchy ani počas prvých rokoch samostatnosti nezaznamenal súčasný europoslanec za SDKÚ Eduard Kukan.
„Samozrejme, že sme sa museli naučiť zorganizovať systém tak, aby fungoval. Bolo treba vyriešiť mnohé technické otázky, bez ktorých nemôže diplomacia normálne fungovať, ale nemyslím si, že slovenská zahraničná služba sa dopúšťala nejakých profesionálnych omylov,“ priblížil na nedávnej konferencii, ktorú ministerstvo zahraničných vecí venovalo 20 rokom služby modernej diplomacie pre Slovensko.
S týmto názorom súhlasí súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Podľa neho slovenská diplomacia skôr často zakrývala chyby, ktorých sa dopúšťalo politické vedenie štátu.
Najkritickejší pohľad však mám na obdobie 20 mesiacov predchádzajúcej vlády, keď ako podčiarkol, sa prvý a jediný raz robila zahraničná politika na vnútropolitický efekt. „Prinieslo to pomerne devastujúce účinky na tento rezort aj na spoločnosť, ale myslím si, že to bolo dostatočným ponaučením pre všetkých,“ dodal.
Osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre Afganistan Ján Kubiš taktiež nevidí zásadné nedostatky v tejto oblasti. Je presvedčený o tom, že diplomacia je len odrazom vývoja vo vnútri krajiny. Preto za kritické považuje obdobie prvej polovice 90-tych rokov. „Z hľadiska vnútropolitického vývoja krajiny prichádzalo k rôznym výchylkám, ktoré potom diplomatická služba bola schopná riešiť či už lepšie alebo horšie,“ podotkol.
Súčasný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič zažil počas svojej kariéry dve diametrálne odlišné epochy. Na tú pred rokom 1998 si spomína s veľkým pohnutím. Označil ju za veľmi náročné obdobie pre SR, ako aj pre zahraničnú službu.
„Pamätám si na tú náladu, ktorá vládla na ministerstve zahraničných vecí v čase, keď našich troch partnerov z Vyšehradskej štvorky prijali do NATO, a nás nie. Celá zahraničná služba musela vyvinúť obrovskú vnútornú mobilizáciu. Keď sa raz otvoria archívy a budú sa čítať spravodajstvá z tohto obdobia, tak všetci uvidia, že slovenská diplomacia informovala čestne. Nikto nemôže povedať, že nemal dostatok informácií o tom, čo sa stane, a ako sme v zahraničí vnímaní,“ zdôraznil.
Diametrálne odlišná situácia nastala po vstupe Slovenska do Európskej únie, keď už riešilo nastolené otázky ako plnohodnotný členský štát. „O nejakých strategických chybách sa hovoriť nedá, lebo keby sme ich urobili, tak nie sme v EÚ, ani v eurozóne. Ale to, že sme si prešli cez veľmi ťažké chvíle, to si tí, ktorí pracujú v tomto rezorte niekoľko rokov, veľmi dobre pamätajú,“ konštatoval Šefčovič.
Za mimoriadne ťažké časy považuje prvých päť-šesť rokov v ére samostatnosti tiež aktuálny predseda Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu Peter Tomka. Pripisuje to vtedajšej vnútropolitickej situácii.
Napäté vzťahy medzi prezidentom Michalom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom, miestami hraničiace s ústavnou krízou, podľa Tomku poškodili slovenské záujmy aj na pôde medzinárodných organizácií. Konkrétne sa to v roku 1997 týkalo práve Organizácie spojených národov.
„Mali sme príležitosť prezentovať kandidáta na predsedu Valného zhromaždenia. Nakoniec sme neprezentovali nikoho, lebo nikto doma schválený nebol, respektíve, keď bol schválený na poslednú chvíľu, tak o pár týždňov na to po zmarenom referende podal demisiu na svoju ministerskú funkciu (vtedajší minister zahraničných vecí Pavol Hamžík, pozn.),“ priblížil. Pokiaľ ide o hlavný zahraničnopolitický úspech Slovenska, ten vidí v jeho členstve v únii. „Dobehlo tak zameškaný čas,“ podčiarkol.