Okresné úrady sú späť, sľubujú ľahšie vybavovanie

Navyše pribudne 22 nových úradov v okresných mestách. Zmeny zavádza reforma verejnej správy ESO. Podľa nej má od októbra zaniknúť všetkých 50 obvodných úradov, namiesto nich vznikne spolu 72 nových okresných úradov. Pod okresný úrad sa po novom zlúčia všetky činnosti, ktoré sú zatiaľ rozdelené medzi obvodnými úradmi.

Najväčšia reforma štátnej správy, ktorú chce za sebou vláda zanechať, ide od októbra do druhej etapy. Okrem 64 už zaniknutých krajských úradov skončí ďalších vyše 240 inštitúcií. Medzi nimi bude aj 50 obvodných úradov, zrušia sa obvodné úrady životného prostredia, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady a správy katastra. Ich zamestnancov štát presunie na novozriadené okresné úrady. „Hlavným cieľom druhej etapy je sústredenie pôsobností vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu na miestnej úrovni,“ tvrdí ministerstvo vnútra, ktoré ESO pripravilo.

Spomínaných nových 22 úradov bude sídliť v okresných mestách, najviac ich pribudne v Banskobystrickom kraji, v okresoch Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Poltár, Revúca a Žarnovica, kde dnes obvodné úrady nie sú. Naopak, v Bratislave a Košiciach sa počet úradov zníži z pôvodných piatich a štyroch len na jeden. Väčšina ostatných okresných úradov zostane zatiaľ v mestách, kde dnes pôsobia obvodné úrady. Uvoľnené budovy si ponechá rezort vnútra pre svoje potreby, alebo ich v prípade nevyužiteľnosti odpredá ako prebytočný majetok. Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika upozorňuje, že okresné úrady tu už pred desiatimi rokmi boli. Zrušila ich v roku 2004 druhá Dzurindova vláda, ktorá ich označila za neefektívne pri riadení verejnej správy. Nahradili ich obvodné úrady. Sloboda si myslí, že dostupnosť úradov by sa po tejto zmene nemala zhoršiť, keďže pôjde o podobný model, aký na Slovensku už fungoval na konci deväťdesiatych rokov a začiatku milénia. „Okresné úrady sú vec, ktorú sme už mali, čiže sa k tomu len vraciame,“ hovorí analytik. Ušetriť by sa podľa neho mohlo aj vďaka obmedzeniu inštitúcií, ktoré narábajú s majetkom štátu.

Vláda si od pokračovania reformy sľubuje úspory viac ako 11 miliónov eur ročne. Z toho 2,2 milióna eur na miestnej štátnej správe a zvyšok na ministerstvách dopravy, ekorezortu, agrorezortu či Úrade geodézie a kartografie katastra. Rezort v návrhu zákona, ktorý ruší 248 inštitúcii, nepočíta s plošným prepúšťaním štátnych úradníkov. Zrušiť sa má len 100 neobsadených tabuľkových miest na 50 obvodných úradov. „K 1. októbru 2013 plánujeme integrovať pod nové okresné úrady všetkých zamestnancov zrušených obvodných úradov a Správy katastra,“ uviedla Dana Pohlodová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra. Zrušením tabuľkových miest chce štát ušetriť ročne jeden milión eur.

Most už rokuje s Kaliňákom

V Nitrianskom kraji sa už začali politické rokovania medzi Smerom a opozičným Mostom-Híd o zachovaní niektorých úradov. Rezort vnútra navrhuje zrušiť Obvodný úrad v Štúrove a namiesto neho vytvoriť úrad v Zlatých Moravciach. Zdôvodňuje to tým, že v okrese Nové Zámky sú zriadené až dva obvodné úrady v Nových Zámkoch a Štúrove. So zrušením úradu v Štúrove však nesúhlasí Most-Híd. „Dôležitými princípmi pri vytváraní novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sú najmä zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou, transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a účinná kontrola, strana Most-Híd nevidí dôvod na rušenie Obvodného úradu v Štúrove,“ reagovala hovorkyňa strany Zuzana Bačiak Masaryková. Rezort vnútra tvrdí, že sa diskusii o novom usporiadaní úradov nebráni.

Chýbajú analýzy

Rušenie obvodných úradov a vznik nových okresných úradov prinesie ministerstvu vnútra aj väčšie kompetencie. Ministerstvo bude namiesto okresných úradov nakupovať tovar alebo služby a robiť personálnu politiku. Pod vnútro sa po reforme presunie rôznorodá agenda od školstva, stavebného, katastrálneho či živnostenského konania.

Hoci rezort aj vláda si od tejto zmeny sľubujú aj menej byrokracie pre občana, odborníci na verejnú správu upozorňujú, že celej reforme chýba analýza a konkrétne predstavy, ako by mala efektívna verejná správa fungovať. „Napriek tomu, že o chvíľu to bude rok, odkedy bola reforma ESO ohlásená, stále k nej nie sú žiadne analýzy a operuje sa pri nej číslami, ktoré sú prakticky z brucha. Nemyslím si, že fragmentovaná verejná správa je niečo, čo si môžeme dovoliť platiť, no toto podľa mňa nie je správna cesta,“ hovorí analytik Dušan Sloboda. Reforma zatiaľ nevedie k odpolitizovaniu štátnej správy, čo už roky kritizujú odborníci.

Medzi vysokých štátnych úradníkov pribudne od októbra 72 nových prednostov okresných úradov, ktorých bude vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra. Ten už vlani pri vymenúvaní prednostov obvodných úradov povedal, že ide o politické nominácie. „Je to štandardná výmena, ktorá prichádza s výkonnou administratívou. Patrí to štátu. Myslím, že ani bývalá koalícia sa za to nijako falošne neskrývala, jednoducho toto je politická nominácia,“ komentoval vtedy Kaliňák. Bývalý šéf Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai upozorňuje, že takto sa neodstráni hlavná príčina neefektívnosti verejnej správy, ktorou je politizácia a chýbajúce pravidlá správania sa úradníkov a kontrola týchto pravidiel. „Kým budú úradníci pod straníckym tlakom a bude im za nerešpektovanie straníckych príkazov hroziť vyhodenie z práce, nič nebude fungovať tak, ako má,“ podotkol Plai.

Prvú časť reformy spustili od januára, keď zaniklo všetkých 64 úradov špecializovanej krajskej štátnej správy. Pokračovaním má byť rušenie obvodných úradov. Ministerstvo vnútra napriek chýbajúcim analýzam tvrdí, že do konca roka 2016 by mal štát vďaka reforme ušetriť až 700 miliónov eur.