Nové akreditačné kritériá obmedzili „lietajúcich profesorov“, teda tých, ktorí majú viacero zamestnaní naraz. Takí pedagógovia už nebudú môcť byť garantmi študijných programov a bez garantov školy nedostanú povolenie na ich otvorenie. Ohrozené budú podľa akademikov najmä menšie školy.
Akreditácia škôl prebehne až v budúcom roku, ale nové pravidlá pre garantov platia už od 15. apríla tohto roka. Dodržať ich budú musieť tie školy, ktoré si budú obnovovať povolenie na študijný program alebo budú žiadať o schválenie nového. Prípadné rušenie odborov by študentov zasiahnuť nemalo. Zákon hovorí, že v takýchto prípadoch štát musí zabezpečiť dokončenie už začatého štúdia na inej škole alebo v príbuznom odbore na rovnakej škole.
Prísnejšie podmienky na akreditáciu vysokých škôl podpísal minister školstva minulý týždeň. „Podľa nových kritérií budú musieť garanti spĺňať podmienku, aby súčet hodín ich pracovného času v rámci pôsobenia na vysokých školách neprekročil 69 hodín týždenne,“ uviedol tlačový odbor rezortu. Garantom bude už len ten profesor alebo docent, ktorý bude mať v škole plný úväzok, okrem toho môže mať ešte dva čiastočné.
Garantov budú musieť školy lepšie platiť
Dnes je bežné, že profesor je garantom študijného programu aj v prípade, ak má v škole iba čiastočný úväzok. Mnohým školám preto hrozí, že v otvorených študijných programoch, ktorým sa skončí povolenie, už nebudú môcť pokračovať. Buď dokážu zabezpečiť nových profesorov či docentov, alebo programy zrušia. Rektori komentujú opatrenie kriticky. Podľa nich je v rozpore s vysokoškolským zákonom, ktorý umožňuje pedagógovi odučiť za týždeň až 111 hodín. „Toto obmedzenie je podľa mňa v rozpore s vysokoškolským zákonom,“ namieta prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár.
S tým nesúhlasí predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera, podľa ktorého vysokoškolský zákon neutrpí. Vyučujúci totiž aj naďalej budú môcť pracovať na viacerých školách za cenu toho, že nebudú môcť garantovať predmety. „My nikomu nehovoríme, že nemôže mať úväzok 2,98. My len hovoríme, že potom nemôže byť garantom. Ako ním predsa môže byť niekto, kto učí na troch vysokých školách a nemôže sa svojej práci zodpovedne venovať?“ pýta sa.
Pripája sa aj predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško, podľa ktorého sa každý dobrovoľne rozhodne, či chce byť garantom, alebo chce učiť na viacerých školách. „Bude teda na ňom, či sa chce naplno venovať svojmu študijnému programu a výskumu s tým súvisiacemu. Samozrejme, pôjde aj o peniaze, pretože keď dnes niekto učí na viacerých školách, zrejme chce aj viac zarobiť,“ hovorí.
S týmto problémom sa podľa Smieška budú musieť vyrovnať rektori a vedenie univerzít. Môže sa podľa neho stať, že ak školy nedokážu garantov za túto funkciu dostatočne zaplatiť, nebudú ju chcieť robiť ani tí, ktorí by mohli. „Problémy budú mať skôr menšie školy. Rolu zohrá aj fakt, že v menších školách je k dispozícii menej profesorov a nemajú taký výber zo svojich zamestnancov ako ostatné,“ vysvetľuje Smieško.
Profesorov na menší úväzok využívajú najmä súkromné školy
Koľko odborov by sa obmedzením úväzkov garantov mohlo dostať do ohrozenia, jasné nie je. Nevie to povedať Akreditačná komisia ani rektori. Podľa štatistík je v súčasnosti 250 profesorov a 380 docentov s viac ako jedným pracovným úväzkom, čo je takmer sto percent ich počtu na Slovensku. Analýza z minulého roka, ktorú vypracoval bývalý poradca na ministerstve školstva Marián Zachar v spolupráci s inštitútom INEKO, hovorí, že lietajúcich profesorov využívajú najmä súkromné školy. Z údajov vyplynulo, že prakticky každá vysoká škola na Slovensku zamestnáva určité percento zamestnancov, ktorí sú zamestnaní aj na inej vysokej škole. „Je to dané aj tým, že vzdelávanie je najmä o spolupráci, ale záleží na únosnosti takejto formy spolupráce,“ dodal Zachar.
Nové kritériá akreditácie vysokých škôl navrhla Akreditačná komisia. Výsledky akreditácie budú pre školy znamenať to, či dostanú prestížny titul univerzita, alebo budú zaradené do skupiny vysokých škôl bez zaradenia či odborných vysokých škôl. Od ich zaradenia bude závisieť výška štátnej dotácie. Nižšie typy škôl nebudú môcť udeľovať akademické tituly ako PhD. či docentúry. Sprísnené kritériá narazili na odpor rektorov, ktorí pôvodne žiadali o ich prepracovanie.
Predstavitelia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) za nimi vidia snahu o skvalitnenie škôl. „ARRA si myslí, že tieto kritériá by k tomu mohli prispieť, ale závisí to od podpory ľudských zdrojov na vysokých školách a od financovania vedy a výskumu,“ uviedla Eva Pilát, výkonná riaditeľka agentúry, ktorá každý rok hodnotí školy podľa kvality. Či sa nové pravidlá prejavia aj na lepšom umiestnení slovenských vysokých škôl v medzinárodných rebríčkoch, sa podľa nej ukáže neskôr.