„Rokovací poriadok parlamentu rieši vznik poslaneckého klubu, na ktorý treba minimálne osem poslancov. Nerieši však jeho zánik. Ak poslanecký klub nemá osem poslancov, podľa môjho názoru nespĺňa podmienku, aby ako klub existoval,“ myslí si podpredsedníčka parlamentu a predsedníčka poslaneckého klubu Smer Jana Laššáková. Ak by počet poslancov SaS klesol pod číslo osem, podľa Laššákovej by o situácii mali diskutovať vo vedení národnej rady.
Podpredseda poslaneckého klubu KDH Pavol Abrhan pripomenul, že nie všetko rieši zákon alebo rokovací poriadok, v takom prípade prichádzajú na rad zvyklosti. V národnej rade podľa jeho slov existuje precedens v obdobnom prípade, keď sa počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 rozpadol poslanecký klub SNS. Hoci ústavnoprávny výbor vtedy prijal nezáväzné stanovisko, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na jeho existenciu, vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík poslanecký klub národniarov nerozpustil a do konca volebného obdobia fungoval so siedmimi poslancami. Ešte v roku 2001 bola situácia opačná, aj vtedy po rozpade poslaneckého klubu SNS ústavnoprávny výbor nezáväzne rozhodol, že nielen na vznik, ale aj na celú existenciu klubu treba minimálne osem poslancov. Poslanecký klub SNS vtedy zanikol.
O zániku poslaneckého klubu SaS by podľa Abrhana pravdepodobne muselo rozhodnúť plénum parlamentu hlasovaním, čo by nepovažoval za šťastné a prispievajúce k politickej stabilite. Do budúcich volebných období sa podľa jeho slov môže v tejto veci upraviť rokovací poriadok, aby problematiku vzniku a zániku poslaneckého klubu riešil jednoznačne.
Prípadným koncom klubu by SaS prišla o viacero výhod – účasť na grémiách národnej rady, pravidelný finančný príspevok či rokovaciu miestnosť.
Medzi podporovateľov Jozefa Kollára na kongrese liberálov patrili poslanci Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren či Juraj Droba.
Sulík vyzval kollárovcov na odchod zo strany
Predseda SaS Richard Sulík vo štvrtok vyzval Jozefa Kollára na odchod zo strany. „Po dôkladnom vyhodnotení posledných aktivít Jozefa Kollára a jeho prívržencov ich vyzývam, aby opustili stranu Sloboda a Solidarita,“ napísal v tlačovej správe Sulík s tým, že jeho opakovanému záujmu hľadať prienik názorov a udržať jednotu strany dodávali energiu aj slová Jozefa Kollára, ktorý pred voľbami predsedu strany vyhlásil, že bude pre SaS ďalej naplno pracovať bez ohľadu na výsledok marcového kongresu. Hodnota tohto záväzku je podľa Sulíka už nulová.
„Neúspešný kandidát na predsedu SaS sa odmietol stať podpredsedom a dnes otvorene hovorí, že v ďalšom smerovaní strany nevidí svoje miesto. A to aj napriek tomu, že som akceptoval významnú časť jeho zámerov z predvolebného programu v nádeji, že ich budeme napĺňať spoločne,“ zdôraznil Sulík. Zároveň upozornil, že poslanec SaS a člen Republikovej rady Daniel Krajcer zas tvrdí, že šanca ostať v SaS je minimálna. „Berieme to na vedomie. Dámy a páni v SaS, ktorí sa nedokážete vyrovnať s porážkou, odíďte. Urobte to hneď a dôstojne s ohľadom na svoju vlastnú tvár, ak vám už na členoch SaS, ktorí chcú v strane zostať, nezáleží,“ vyhlásil Sulík.
Sulík sa s Kollárom stretol v utorok. Kollár po stretnutí povedal, že ich názory na budovanie straníckych štruktúr a denno-denný výkon politiky sú nezlučiteľné. Delegáti na kongrese SaS 16. marca rozhodli, že predsedom strany zostáva Richard Sulík. Za Sulíka na kongrese v Prešove hlasovalo 134 delegátov a za Kollára 121 delegátov. Kollár si dal pre zotrvanie v strane podmienku, že Sulík nebude „krágľovať“ jeho ľudí.
Výzva Sulíka je podľa politológa nezvyčajná, ale správna
Hoci výzva predsedu SaS Richarda Sulíka na odchod kollárovcov zo strany liberálov je v našich pomeroch nezvyčajná, je správna, múdra a prezieravá, tvrdí politológ Michal Horský. „Z vystúpenia Kollára je zrejmé, že svoj dočasný pobyt v strane zneužívajú na pozornosť médií,“ povedal Horský.
Už od vzniku SaS bolo podľa politológa zrejmé, že ide o stranu, ktorá vznikla z hlasov protestných voličov, teda stranu na jedno použitie. Horský očakáva, že po tomto rozkole zvyšok sulíkovcov v SaS bude spieť k postupnému zániku. Spečatený je podľa neho asi aj osud kollárovcov. Buď sa pridajú k odídencom z KDH alebo sa pokúsia spolu s troskami OĽaNO a odpadlíkmi z SDKÚ vytvoriť ďalšiu pravicovú stranu, myslí si Horský. „To, čo predvádza stredopravicová scéna, je politické Waterloo,“ ukončil politológ.
Politológ Ján Baránek sa domnieva, že Sulík vyzval Kollára na odchod preto, lebo chcel stranu upratať a nechcel, aby sa odchod kollárovcov naťahoval. Preferencie strany po tejto udalosti podľa Baránka neporastú. „Mali ich už aj tak nízke. Je to mladá strana, nedá sa hovoriť o nejakom voličskom jadre,“ tvrdí politológ. Ak by sa Kollár rozhodol pre vlastnú stranu, mohli by byť alternatívou pre sklamaných voličov, keďže všetky nové strany, ktoré vznikli, sú kresťanskodemokratické, nazdáva sa Baránek. „Na druhej strane pravicoví voliči majú tej atomizácie pravicovej scény plné zuby,“ uzavrel.