To bývajú najčastejšie dôvody, prečo sa obracajú na Linku detskej istoty, ktorú bezplatne nonstop prevádzkuje UNICEF Slovensko. Vlani na linke zaznamenali takmer 16-tisíc volaní, o štvrtinu viac ako rok predtým. Ďalšie deti len prezváňajú a skúšajú, či linka naozaj funguje. Niekoľko rokov však pribúdajú zo strany detí vulgarizmy na adresu operátorov.
„V uplynulých dvoch rokoch u detí volajúcich na linku vystupuje problém týkajúci sa komunikácie. Nejde o to, že deti nevedia komunikovať, ale skôr nemajú s kým. Často nemajú súrodencov, rodičia sú dlho v práci alebo vyrastajú v neúplnej rodine, sú odkázané na starých rodičov, školské družiny, rovesníkov, medzi ktorými nemusia vždy nájsť dostatočné pochopenie,“ uvádza Želmíra Gerová z Linky detskej istoty. Ďalšou príčinou, prečo je telefonovanie u detí obľúbené, môže byť rozmach informačných technológií a to, že mladým viac vyhovuje hovoriť telefonicky alebo online.
Za uplynulých päť rokov zaznamenali na linke aj prudký nárast vulgárnych telefonátov. „Často je za tým zábava, deti sa takto snažia upozorniť na seba alebo ide aj o skupinové telefonáty, kde sa jedno z detí chce predviesť pred ostatnými. Ale môže to byť aj odrazom komunikácie v blízkom okolí detí a médií,“ dodáva Gerová.
S vulgarizmami v jazyku detí sa často stretáva aj riaditeľ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva v Bratislave Martin Benkovič. „Ťažko však povedať, či pribúdajú. V každom prípade mnohí rodičia by svoje deti asi nespoznávali, keď by ich videli, ako sa správajú pri počítači,“ hovorí Benkovič. Potvrdzuje však, že deti majú čoraz častejšie problémy v bežnej komunikácii. „Často sa uzatvárajú a komunikujú vo virtuálnom svete. Kedysi nás rodičia naháňali, aby sme sa šli domov učiť, teraz je problém deti dostať od počítača a obrazovky von,“ dodáva.
Z toho, že sa deti nevedia vyjadrovať, vznikajú podľa neho aj mnohé konflikty. „Veľa konfliktov vyvstane z toho, že si neporozumeli. Niečo povedia, druhej strany sa to dotkne a ony nevedia vysvetliť, že nešlo o zámer urobiť zle,“ hovorí. Najčastejšie problémy, ktoré v centre riešia, sa týkajú problémov v škole, vzťahov s rodičmi či prejavov šikanovania alebo skôr sily v školských triedach. V detských kolektívoch sa podľa neho prejavuje „kastovanie“ a sociálne rozdiely.
Obava zo zlého vysvedčenia sa podľa počtu telefonátov vytráca. „V uplynulých troch-štyroch rokoch ubudlo telefonátov od žiakov či študentov v období polročného a koncoročného vysvedčenia,“ uviedla Gerová. K horúcim témam patrí sexuálne dozrievanie. Deti sa na linke zverujú so svojimi problémami s láskou, prvými vzťahmi, pýtajú sa na antikoncepciu, prvú menštruáciu, ale aj na svoje pochybnosti o vlastnej sexuálnej orientácii. Podľa Gerovej až štvrtina detí sa pýtala práve na tieto témy, ktoré súvisia s pubertou. V linke to však hodnotia pozitívne. „Tieto hovory sú pre nás pozitívnou spätnou väzbou, že deti a mladí ľudia k nám majú dôveru a k operátorom sú otvorení,“ dodáva.
Stávajú sa však i prípady, že na linku volajú sexuálne zneužívané deti. Vlani zaznamenali nárast volaní, pri ktorých je podozrenie z týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa. „Ak zistíme, že ide o násilie páchané na dieťati, dieťa sa v prvom rade snažíme upokojiť a sústrediť ho na riešenie situácie,“ hovorí psychologička Katarína Trlicová z Linky detskej istoty. Jedným z riešení, ktoré deťom radia, je vyjsť z anonymity. „Vtedy dieťaťu, samozrejme, s jeho súhlasom dokážeme pomôcť takmer okamžite. Pracovníci hneď kontaktujú políciu a sociálnu kuratelu v mieste bydliska,“ hovorí Trlicová. Iná možnosť, ktorú dieťaťu navrhnú, je zdôveriť sa niekomu v okolí.
Rodičovi, učiteľovi, školskému psychológovi, riaditeľovi školy, prípadne susedom. „Operátor vždy berie do úvahy možné riziká. Teda ak dieťaťu hrozí násilie zo strany príbuzného, nebude dieťa navigovať k rodine,“ vysvetľuje psychologička.