Sulíkovými liberálmi otriasol odchod takmer polovice členov poslaneckého klubu a desiatok straníkov, čo ju výrazne oslabí. Viacerí analytici predpovedajú koniec kedysi druhej najsilnejšej pravicovej strany.
Jozef Kollár včera oznámil, že spolu s poslancami Jurajom Miškovom, Danielom Krajcerom, Martinom Chrenom a Jurajom Drobom odchádzajú z SaS a zakladajú občianske združenie s názvom Liberálna dohoda. Má byť kotvou pre tretinu regionálnych predsedov, takmer polovicu tím-lídrov a približne 75 členov, ktorí tiež opúšťajú stranu. SaS má v súčasnosti približne 300 členov.
„Neakceptovateľný štýl komunikácie, absencia dodržiavania chlapského slova a neakceptovateľný štýl vedenia ľudí,“ vymenoval Kollár príčiny rozchodu s SaS. Predseda Richard Sulík nemá o stranu obavy. „Očistili sme sa od tých, ktorí svoju budúcnosť v SaS prestali vidieť. Konečne sme sa zbavili permanentného konfliktu,“ zhodnotil rozhodnutie kollárovcov.
Politológovia vidia osud SaS pesimisticky. O konci SaS sa vyjadrili pre agentúru Sita politický analytik Ján Baránek i politológ Miroslav Kusý. „Musel by sa stať zázrak, aby sa Sulík pri svojej neústupčivosti mohol vrátiť po voľbách v roku 2016," povedal Kusý. Napätie v SaS sa vystupňovalo po odvolaní Juraja Miškova z funkcie podpredsedu strany. Novozvolený šéf Sulík dal totiž Kollárovi sľub, že nebude krágľovať ľudí, ktorí ho podporovali v súboji o kreslo predsedu SaS na marcovom kongrese.
Stranu ešte nezakladajú
Odídenci z SaS sa zatiaľ do založenia novej strany nepustili, no nevylučujú aj takúto možnosť. Kollár sa zmienil o neformálnych rokovaniach s lídrami v stredopravom priestore. Priamo však bývalých kresťanských demokratov Daniela Lipšica ani Radoslava Procházku nevymenoval. Podotkol len, že boli oslovení kolegami v parlamente, ktorí majú podobné ciele a úsilie smerujúce k vytvoreniu „novej pravice“, ktorá by bola schopná postaviť alternatívu proti Smeru.
Šéfka klubu SDKÚ Lucia Žitňanská skonštatovala, že SaS sa rozpolila a zvyšné stredopravé strany musia riadne pracovať a hľadať odpovede na to, čo Slovensko potrebuje. Pred časom spolu s kolegom Miroslavom Beblavým odštartovala projekt Tvoríme Slovensko, čím vyvolala v SDKÚ rozporné diskusie o svojich zámeroch. „Nemám veľmi o čom teraz. Som predsedníčka klubu SDKÚ,“ zareagovala na otázku, či bude so skupinou okolo Jozefa Kollára hovoriť. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár nevie, aký program kollárovci budú mať. Naznačil však, že lepšie by bolo, keby spolupracovali, ako si vzájomne konkurovali. Podpredseda KDH Július Brocka by nevidel v liberálom priestore nič nové, pretože je stále vo vývoji a vždy nejaká liberálna strana vznikne, potom zanikne a zase sa vytvorí nová.
Parlamentné počty
Odchodom piatich kollárovcov sa rozrastie počet nezávislých poslancov v parlamente. Doteraz sú nimi Daniel Lipšic, Jana Žitňanská, Radoslav Procházka a Alojz Hlina. Poslanecký klub veľmi pravdepodobne stratí SaS. Na začiatku volebného obdobia totiž poslanecké kluby vznikli na základe zápisnice, ktorú odoslali parlamentné strany predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Včera 5 poslancov z klubu SaS vystúpilo. Z 11-členného klubu tak zostane len 6 poslancov. Rokovací poriadok vyžaduje na vytvorenie klubu aspoň 8 členov. Paška zrejme na májovej schôdzi len oznámi, že počet členov klubu klesol pod zákonnú hranicu, a teda zanikol.
Horský: Nedelia ich hodnoty, ale funkcia predsedu
Politológ Michal Horský hovorí, že SaS smeruje ku koncu svojej existencie.
Ako ovplyvní odchod Kollárovej skupiny SaS?
SaS sa odchodom 5 poslancov a 75 členov dostala do štádia klinickej smrti. Stranička, ktorá parazitovala na straníckom politickom systéme pár desiatkami členov, neodvratne smeruje do parlamentného prepadliska, a tým aj ku koncu svojej existencie.
Pri spomienke na pád vlády Ivety Radičovej budú teraz kollárovci pre Ľudovú platformou skôr tou dôveryhodnejšou skupinou?
Obratní politici dobre vedia, že odpadlíci z iných strán majú ďaleko od liberalizmu a sotva by si svoju platformu nazvali Liberálnou dohodou. Aká liberálna dohoda je možná so včerajšími kresťanskými demokratmi ako Daniel Lipšic a Radoslav Procházka? Už prvé kroky svedčia o politickej neobratnosti zakladajúcich členov Liberálnej dohody. Odhliadnuc od ich politickej minulosti, keď im roky neprekážalo, že spôsobujú potemkiniádu na politickej scéne. Už v prvom kroku priznávajú, že majú rovnaké liberálne hodnoty a program, ako má pán Sulík. Čo spoločné nemajú, je to, že predseda SaS je Sulík a nie oni.
Kollárovci neodkryli jasne karty o svojej predstave usporiadania pomerov v pravicovom priestore. Prečo?
Odpovedí je viac. Možno preto, že stále vyznávajú rovnaké hodnoty ako pôvodná strana SaS. Ak na hodnotách nič nemeníme, nemáme čo založiť do fundamentov novozaloženej strany. Podstatná je typicky slovenská kvázi demokratická technika viacerých politikov vyčkávať a skrývať pravdy, ktoré sú aj tak verejnosti známe. Je to obľúbený spôsob robenia politiky. Taká cesta nikam nevedie.
Bude teda možná dohoda na vytvorení spoločného zoskupenia so stranou Daniela Lipšica a s Radoslavom Procházkom, prípadne ďalšími poslancami?
Naraz zhltnúť dvoch bývalých kresťanských demokratov pánov Lipšica a Procházku, hoci Procházka by sa za prísľub prezidentskej kandidatúry zhltnúť dal, je málo pravdepodobné. Schodnejšia cesta bude vylomiť z kvázi strany Obyčajných ľudí niekoľko poslancov ako základ budúcej strany. A tak o pár týždňov či mesiacov v povetrí ostane, kedy sa premení Nová väčšina Daniela Lipšica a bude silnou stranou a či skôr založí novú pravicu poslanec Procházka, alebo sa, nebodaj, ešte skôr stane novým pánom prezidentom. A napokon, či sa aj konzervatívci Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý udržia vo vlastnej strane, alebo odídu do nejakého nového ešte nesformovaného politického útvaru. Či už odídu poslanci z Obyčajných ľudí alebo z SDKÚ, rozhodne neznesú, aby v titule strany bolo slovo liberálny.
Ako sa budú správať strany Ľudovej platformy SDKÚ, KDH a Mostu-Híd k potenciálnej strane novej pravice?
Mohli by sme sa opýtať spoločne s Hemingwayom, komu zvoní hrana, teda umieračik na politickej scéne. Zatiaľ zvoní prebehlíkom a novým útvarom. Je však pravdepodobné, že ak zavedené strany zásadne nezmenia ani nie tak obsah, ale štýl vlastnej politiky, tak nasledujúce voľby môžu byť pre ne povestným umieračikom.