Ministerstvo práce najnovšie v úvahách zašlo ešte ďalej. Začína hovoriť o tom, že niektoré dávky v plnej výške prizná už len prvorodenému dieťaťu. Druhému či tretiemu v poradí by ich chcelo stupňovite znížiť.
Odborníci varujú, že demografická krivka sa vyvíja katastrofálne a obyvateľstvo Slovenska vymiera. Dôsledky „politiky jedného dieťaťa“ preto podľa nich môžu byť pre budúce generácie nezvládnuteľné.
V debatách o novom modeli sociálneho systému štátny tajomník rezortu Jozef Burian pripustil zmenu v zákone, ktorá by čoskoro mala priniesť zlúčenie dvoch dávok – príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku. Obe v súčte sa momentálne vyplácajú v sume vyše 800 eur. Podľa Buriana by sa po novom mala táto suma pre prvé dieťa navýšiť, ďalším v poradí však z nej navrhuje ubrať. „Máme záujem posilniť tento príspevok na prvé dieťa, a potom ho postupne znížiť pre ďalšie deti,“ vyhlásil štátny tajomník vo verejnoprávnom rozhlase.
Argumentoval, že náklady na kočík, postieľku a ďalšiu výbavičku sú najvyššie práve pri narodení prvého dieťaťa, pri druhom a treťom sú nižšie. V tejto súvislosti ani nespomenul, že by zníženie dávok malo platiť len pre domácnosti s príjmom nad stanovenou hranicou „bohatstva“.
„Áno, úvahy sa uberajú aj týmto smerom. Že by sa trebárs zlúčený príspevok na prvé dieťa zvýšil na 900 eur, na druhé by bol v sume 600 a na tretie 500 eur. No zdôrazňujem, žiadne definitívne slovo nepadlo, diskusie pokračujú a zohľadňujú všetky súvislosti,“ uviedol hovorca ministerstva Michal Stuška.
Sami rodičia upozorňujú, že považovať druhé či tretie dieťa za „lacnejšie“ ako prvé je zavádzajúce. „Keďže sme nechceli, aby manželka celkom stratila kontakt so zamestnaním, máme deti s poldruharočným odstupom. Kupovali sme teda aj druhý kočík a druhú postieľku,“ hovorí dvojnásobný otec Peter Čermák z Modry. Podľa neho aj rodinám, ktoré túto základnú výbavu majú, vystačí už dnešný rodičovský príspevok s príplatkom sotva na dva mesiace. „Veď musia násobne kupovať plienky, zdravú výživu, detskú kozmetiku,“ uvažuje.
Podľa analytika Jána Baránka je takýto pohľad vlády na rodinnú politiku nezodpovedný. „Ide trestať ľudí za to, že majú deti. Namiesto toho, aby sa starala o zvyšovanie pôrodnosti,“ mieni. Chystané opatrenia už podľa neho pripomínajú pomaly politiku jedného dieťaťa. Dodáva, že dve alebo tri deti by pre bežnú rodinu nemali byť luxus, ktorý si nemôže dovoliť. Kabinet by mal preto robiť skôr také opatrenia, aby rodičia nezostávali pri jedinom potomkovi. Čiže nie znižovať, ale zvyšovať príspevky pre ďalšie deti.
„Je smutné, že dosiaľ žiadna z ponovembrových vlád neprišla s rozumnou a ucelenou populačnou politikou. Akoby sme sa vopred zmierili s tým, že sme ako národ odsúdení na zánik. A neuvedomovali si, aké vážne ekonomické, sociálne aj politické hrozby takýto vývoj v sebe skrýva,“ tvrdí Baránek.
Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe sa dnes štruktúra populácie nepriaznivo mení. Rodí sa stále menej mladých a pri zvyšujúcom sa veku dožitia pribúda starých a invalidných, odkázaných na ich pomoc. Hrozí preto kolaps dôchodkových a zdravotných systémov, rapídne vzrastie nápor na verejné financie aj v iných rezortoch. „Dnes možno vláda svojimi opatreniami v sociálnej oblasti dosiahne isté úspory. No straty, ktoré naplno doľahnú na budúce generácie, budú rádovo vyššie,“ mieni politický analytik.
Podľa Štatistického úradu reprodukčná schopnosť národa sa výrazne oslabuje. Kým ešte začiatkom 90. rokov na Slovensku na jednu ženu pripadli priemerne takmer dve narodené deti, v roku 2011 bola úhrnná plodnosť už iba 1,45 dieťaťa na matku. Pritom len na zabezpečenie jednoduchej „náhrady rodičov deťmi“ by tento koeficient musel stúpnuť asi na 2,3 dieťaťa na matku.
„Podporovať narodenie druhého a tretieho dieťaťa ešte viac, ako prvého – to má logiku,“ súhlasí sociológ Miloslav Bahna. Dodáva však, že ani vyššia podpora materstva zo strany štátu dnes nie je zárukou vyššej pôrodnosti. „Rovnaká situácia ako u nás je aj vo vyspelých krajinách Európy. S vyššou životnou úrovňou a možnosťami, ktoré ponúka, jednoducho počet detí v rodine klesá,“ hovorí odborník.
Súčasné diskusie o šetrení na sociálnych dávkach považuje Bahna za nešťastné. „Sú iné oblasti, v ktorých by sme mali začať šetriť. Na zdravotníctvo napríklad vydávame ročne oveľa viac finančných prostriedkov, ako je európsky priemer. A napriek tomu je v katastrofálnom stave. Bolo by to iné, keby sa peniaze nestrácali v čiernych dierach a využívali efektívne,“ myslí si. Takisto podľa neho štátu rádovo viac miliónov ako ušetrí na deťoch, uniká v korupcii či daňových podvodoch.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Štát nechce deti? Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Špecificky Slovensko čelí inému vážnemu problému – vysokej nezamestnanosti ľudí v aktívnom veku, najmä mladých do 29 rokov. Namiesto toho, aby boli pre štátnu kasu prínosom, teda platili dane a svojimi odvodmi prispievali do sociálneho a zdravotného systému, sú pre ňu záťažou. Poberajú dávky v hmotnej núdzi, ktoré sa síce od roku 2009 nezvyšovali a ani v plnej sume nedosahujú ani životné minimum, no napriek tomu s ďalším a ďalším dieťaťom mierne rastú.
Baránek pripúšťa, že motívom vládnych úvah o postupnom znižovaní až zastavení niektorých príspevkov na deti je vysoká pôrodnosť vyčlenených skupín obyvateľstva, najmä rómskeho etnika. „Ak však chceme tvrdiť, že plodenie detí je pre túto vrstvu zárobková činnosť, v prvom rade by sme to mali podložiť analýzami,“ hovorí. „Politická korektnosť“, ktorá o rómskej menšine v podstate nedovoľuje viesť relevantné štatistiky, je podľa neho slepou uličkou, vďaka ktorej síce každá vláda rómsku reformu sľubuje, no napokon nič neurobí.
Čo si myslíte o populačnej politike na Slovensku a možných zmenách, ako napríklad znižovanie dávok na deti rodinám s viac ako jedným potomkom. Diskutujte v Top téme.
Čo ešte by pomohlo zvýšiť pôrodnosť
- výstavba nájomných bytov (mladé rodiny by sa nemuseli na desiatky rokov zadlžovať hypotékou, zvýšila by sa mobilita za prácou, nové nájomné byty má vláda aj v programovom vyhlásení, no tento rok na ne vyčlenila len 74 miliónov eur)
- lojalita firiem k zamestnaným rodičom (mohli by viac využívať možnosti, ktoré už dnes ponúka Zákonník práce – napríklad umožniť zamestnancovi pracovný čas, ktorý mu dovolí zladiť rodinný život s pracovným, čerpať rodičovskú dovolenku až do piatich rokov dieťaťa, za prácu nadčas vykazovať aj prácu urobenú doma, náhradné voľno pre rodičov detí do 15 rokov počas školských prázdnin s odkladom až 12 mesiacov po vykonaní nadčasovej práce atď.)
- dostatok predškolských zariadení (dostupných verejných jaslí a škôlok, ktorých po politickej zmene v roku 1989 rapídne ubudlo, vlastné zariadenia pre deti svojich zamestnancov by mohli mať firmy)
- štátne dotácie a pôžičky (napríklad podľa vzoru niekdajšej mladomanželskej pôžičky, bezúročné, s odpisom percent za každé narodené dieťa)