O úrad hlavy štátu sa zápasí v zákulisí

Na takto rok už bude známy nový prezident, ale ešte predtým politikov čaká vyriešenie hlavolamu, koho vlastne pošlú do boja o Prezidentský palác. Zatiaľ sú známi len kandidáti prvolezci, ktorí sa prihlásili sami. Rozhodujúce parlamentné strany buď čakajú, čo urobia súperi, alebo sa ocitajú v zajatí nekončiacich sa debát o vhodnosti kandidáta.

27.05.2013 14:00
Prezidentský palác Foto:
Rozhodujúce parlamentné strany mená kandidátov, ktorí zabojujú o Prezidentský palác, ešte nezverejnili.
debata (65)

Hlavný súboj sa odohrá medzi kandidátom Smeru a pravdepodobne nominantom strán Ľudovej platformy SDKÚ, KDH a Most – Híd. Špekuluje sa, či Smer navrhne premiéra Roberta Fica alebo niekoho druhého. Podľa našich zistení dôležitú úlohu pri rozhodovaní premiéra zohrá aj fakt, kto budú vlastne jeho súperi na pravej strane politického spektra.

Sociológ Martin Slosiarik by to vnímal ako istú formu taktiky zo strany Smeru. „Smer bude čakať do poslednej chvíle. Možno aj preto, aby neposkytli súperom priestor na hľadanie čiernych miest v minulosti ich kandidáta,“ povedal sociológ. V prípade stredopravých strán vidí hlavne neschopnosť nájsť takého politika, na ktorom by bola zhoda, že bude úspešným kandidátom.

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž konštatoval, že ešte neprišiel čas zaoberať sa témou prezidenta. „Táto diskusia u nás ešte nie je centrom úvah,“ poznamenal.

Platforma tápe

Ľudová platforma kandidáta hľadá už od minulého roka a sú vážne pochybnosti, či sa jej to podarí. Neoficiálne problém priznávajú viacerí významní politici platformy.

„Samozrejme, je to trošku aj kombinácia toho, či daný kandidát, ktorého vyberieme, má dostatočne dobrú štartovaciu pozíciu. To je dôležité, ale nebral by som to ako taktizovanie, Bohužiaľ, ťažko sa hľadá dohoda,“ zhodnotil šéf Mostu – Híd Béla Bugár. Strohý bol líder SDKÚ Pavol Frešo, podľa ktorého „strana bude informovať až po tom, ako bude výsledok“. SDKÚ má stále platné uznesenie prezídia, že najvhodnejším kandidátom by bola bývalá premiérka Iveta Radičová. Jeden z vysokopostavených členov strany usúdil, že Radičová si stále necháva otvorené dvere aj pre možnosť, že by predsa len kandidovala.

KDH rokuje o podpore pre svojho kandidáta. Hovorí sa najmä o šéfovi klubu Pavlovi Hrušovskom. Do polovice mája mal povedať, či bude kandidovať, ale napokon sa nevyjadril. Niektorí politici pravice neoficiálne Pravde povedali, že KDH by si malo vyriešiť problém, čo s kandidatúrou Jána Čarnogurského. Ten je síce členom KDH, chce sa však uchádzať o funkciu ako občiansky kandidát. Politológ Michal Horský predpokladá, že Hrušovský chce kandidovať. „Pavol Hrušovský napriek problémom, ktoré s presadením jeho kandidatúry má predseda jeho strany v rámci Ľudovej platformy, sa ešte stále nevzdal,“ zhodnotil politológ.

Politici Ľudovej platformy dlhodobo hovoria o záujme mať svojho kandidáta. Ozvali sa však aj hlasy, či je to vôbec nutné. Podľa sociológa Slosiarika je pre opozíciu nevyhnutné, aby sa zjednotila. „Bolo by dobré, keby sa voči jednému silnému kandidátovi ľavice zo Smeru vymedzil jeden silný kandidát opozície, aby sa hlasy nedrobili,“ povedal Slosiarik. Považoval by za zlú stratégiu, keby sa hlasy opozície rozdelili po 8 či 9 percent medzi viacerých kandidátov, s ktorými by sa identifikovali voliči pravice.

Kto sa hlási?

Medzi možnými kandidátmi z radov politikov sa spomínajú okrem Čarnogurského aj poslanec Radoslav Procházka či europoslanec Peter Šťastný.

Ako občiansky kandidát sa už ohlásil Andrej Kiska. Rovnaký krok zvažuje aj kardiochirurg Viliam Fischer. „Začínam to myslieť vážne,“ povedal agentúre Sita. O podporu strán sa uchádzať nebude. V kuloároch sa spomína aj bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák. Denníku Pravda povedal, že svoj profesionálny život chce skončiť na justičnej a akademickej pôde. Najlepšie na oboch týchto postoch.

„Iste, neformálne so mnou o prezidentskej kandidatúre hovorili niektorí ľudia, ktorí sa mocú okolo veľkej politiky alebo v justičnom prostredí. Dôvodom bolo moje pôsobenie na Ústavnom súde a predovšetkým na medzinárodnom fóre – na Súdnom dvore Európskej únie, kde som dosiahol, podľa prevládajúcej mienky, nie najhoršie výsledky. Neboli to však ponuky, ale sondovanie,“ zakončil Mazák. Politici opozičných strán sa k Mazákovi vyjadrovať nechceli.

Horský: V hre je dôveryhodnosť Ľudovej platformy

Politológ Michal Horský povedal, že ak sa strany Ľudovej platformy nezhodnú na spoločnom prezidentskom kandidátovi, tak je možné, že ho vygeneruje nová pravica.

Prečo parlamentné strany zatiaľ nepredstavili svojich kandidátov na prezidenta?
Celá hystéria okolo voľby prezidenta, ktorá nastúpila okamžite po parlamentných voľbách, bola umelo vyvolaná a nemala žiadnu oporu v politickej tradícii. V súčasnosti pravicové strany taktizujú a čakajú, s kým pôjdu do prezidentského zápasu s ľavicou. Ľavica má svoje problémy s vládnutím, ale aj s tým, aby vybrala kandidáta, ktorý neohrozí jej vnútornú stabilitu.

Je riešením, aby si pravica vybrala kandidáta v tzv. primárnych voľbách?
KDH sa vyjadruje ku kandidatúre Radoslava Procházku, Jána Čarnogurského a zároveň predseda Ján Figeľ hľadá podporu pre kandidáta hnutia. SDKÚ zrejme nespokojné s vyhláseniami svojho opozičného partnera zvažovalo vnútrostranícke referendum. Líder Mostu – Híd Béla Bugár tancuje medzi rozpornými stanoviskami SDKÚ a KDH ako na horúcej platni. Práve preto je stále jasnejšie, že každá zo strán smeruje k vlastnému kandidátovi. Teraz je posledná možnosť pre Ľudovú platformu, aby sa zhodla na prezidentských primárkach. Nie však vo vnútri vlastných strán, ale v spoločnom výbere, do ktorého by zaangažovali i občanov, ktorí sa chcú primárok zúčastniť.

Ako by vplývala na strany Ľudovej platformy nedohoda na spoločnom kandidátovi?
V hre je jej dôveryhodnosť. Ak sa strany Ľudovej platformy nedohodnú na spoločnom kandidátovi a ani na primárkach, je zrejmé, že dôveryhodnosť platformy skončila. Všetky tri strany sa budú usilovať v nastávajúcich voľbách zachrániť sa na vlastnú päsť.

Stále sa diskutuje o možnosti, že by do prezidentského súboja zasiahli či už premiér Robert Fico, alebo expremiérka Iveta Radičová. Je takýto súboj pravdepodobný?
Na rozhodnutie premiéra bude mať rozhodujúci vplyv vnútorný stav a kondícia jeho strany v druhom roku vládnutia. Expremiérka Radičová naznačila, že sa politických aktivít nevzdala, hoci v tejto chvíli kandidovať odmieta. Už povedala, že chce spolupracovať s Občianskou platformou jej priateľa a bývalého poradcu Mariána Balázsa. Ak sa chce pani Radičová vrátiť do politiky, môže to urobiť jedným zásadným pokusom a musí si dobre rozmyslieť kedy. Ak by predseda Smeru v tomto funkčnom období nekandidoval, tak to môže byť práve ona, ktorá sa postaví na čelo prezidentskej kandidátky novej pravice.

© Autorské práva vyhradené

65 debata chyba