Poslanci mestského zastupiteľstva teraz v júni odhlasovali, že sochu na námestí definitívne nechcú. Odvolali sa na kritiku odbornej komisie, ktorá dielo považuje za zastarané. Autor súsošia si myslí, že pravým dôvodom odmietnutia je to, že bol žiakom sochára Jána Kulicha, ktorý bol svojím komunistickým presvedčením na výslní do roku 1989 a to mu poslanci nevedia odpustiť.
Vznik súsošia už od začiatku sprevádzali problémy. Poslancom sa najprv nepozdávalo miesto, kde malo stáť. Navrhovali, aby sa umiestnilo na Hrad alebo na Gorazdovu ulicu, s čím zasa mala problém Matica slovenská, ktorá verejnú súťaž na sochu vyhlásila. O mesiac neskôr miesto síce schválili, problémom však bola zasa umelecká hodnota súsošia. Tú spochybnila odborná komisia, ktorú zvolal primátor Milan Ftáčnik. Ani po jej prepracovaní sa odborníkom socha nepozdávala.
Člen odbornej komisie a kurátor Slovenskej národnej galérie Dušan Buran návrhu vyčítal, že rozvíjal sochárstvo 70. rokov minulého storočia. „Tak v pseudorealizme výrazu, pretože skutočnú podobu vierozvestov ani ich kostýmy nepoznáme, ako aj v prehnanom monumentalizme postáv,“ vysvetľuje. Ďalší problém je podľa neho umiestnenie bronzového súsošia na Hurbanovo námestie, ktoré je blízko Námestia SNP. Práve tam sa totiž nachádza bronzové súsošie SNP od sochára Jána Kulicha. Podľa Burana by sa tak verejné priestranstvo zmenilo na zónu preplnenú ťažkými bronzovými sochami a osobnostiam, ktoré sa nimi majú pripomínať, by sa tým urobila medvedia služba.
Autor súsošia Anton Gábrik kritiku vníma práve ako pomstu za to, že je spájaný s Jánom Kulichom. „Bol som jeho žiak a zároveň odborný asistent a to mi nevedia odpustiť. Ale keď som chcel v tom čase študovať sochárstvo a môj ročník viedol práve on, čo iné som mal robiť?“ pýta sa. Ako právoplatný víťaz súťaže považuje konanie poslancov aj odbornej kritiky za veľmi neprofesionálne a podľa neho by sa podobná situácia nielen v zahraničí, ale ani v iných slovenských mestách stať nemohla.
Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč celý proces okolo umiestnenia súsošia prirovnáva ku Kocúrkovu. „Autor so svojím návrhom zvíťazil spomedzi 24 uchádzačov vo verejnej anonymnej súťaži, kde v porote sedela aj hlavná architektka mesta Bratislavy Ingrid Konrád,“ vysvetľuje. Konanie poslancov je podľa neho neúctivé a Matica vraj robí naďalej všetko pre to, aby sa súsošie aj napriek odmietnutiu v hlavnom meste vybudovalo. Na vyhlásenie novej súťaže nevidí nijaký dôvod, keďže víťaz je už známy.
Podľa námestníčky primátora Petry Nagyovej Džerengovej celý problém vznikol aj preto, lebo mesto nebolo prizvané do procesu zadávania formálnych podmienok diela. „Hlavná architektka síce pri vyhodnocovaní súťaže bola, ale podmienky na figuratívne stvárnenie svätcov už boli dávno stanovené,“ spresňuje. Postavy svätcov sa stali kameňom úrazu a Bratislavčania ich kvôli výzoru nelichotivo nazvali „údenáčmi“. Džerengovú mrzí, že celá kauza zašla tak ďaleko. Do budúcnosti sa chce zastupiteľstvo podobných problémov vyvarovať prijatím novej koncepcie, ktorá stanovuje, že každý zámer postaviť umelecké dielo na verejnom priestranstve budú najprv posudzovať odborné zložky a mesto musí byť v celom procese prítomné od samého začiatku.
Hovorca bratislavského primátora Stanislav Ščepán tvrdí, že primátor prejavil záujem, aby súsošie do cyrilo-metodských osláv na námestí stálo. „Rozhodnutie poslancov však bolo zamietavé. Mesto sa bude otázkou realizácie a umiestnenia sochy ešte zaoberať,“ uvádza. Podľa Džerengovej však poslanci už dali jasne najavo, že so súčasným návrhom nie sú spokojní. Ak by bola socha vierozvestov v inej podobe, nebudú mať nič proti tomu, aby Hurbanovo námestie zdobila. Do osláv výročia sa to však už beztak nestihne.
Gábrik má namodelované nové modely súsošia vo výške jedného metra. Kedy ich vystaví, zatiaľ ešte nevie povedať. Ďalšie jeho dielo súvisiace s vierozvestcami bude zrealizované v Nitre. Biskup Viliam Judák z nitrianskej arcidiecézy povolil postavenie bronzových dverí Cyrila a Metoda na katedrále svätého Emeráma.