Ľudia sú s úradmi nespokojní. Či sa zmenia k lepšiemu, nevedia

Ak si chcú ľudia vybavovať administratívne záležitosti na obvodných úradoch vo štvrtok, vo väčšine miest nepochodia.

21.06.2013 12:00
úrad, pracovný stôl, kancelária, úradník Foto:
Ilustračné foto
debata (2)

Štvrtky totiž bežne patria k nestránkovým dňom, jedinou výnimkou v Bratislave je Správa katastra, kde pracovníci poskytujú ľuďom služby počas celého týždňa. V útrobách budovy vládne napočudovanie pokoj a ľudia sa nenaháňajú. Či je to pre pustenú klímu, ktorá je lepšou alternatívou, ako pohybovať sa po rozpálených uliciach, nevedno. Takto podobne by to malo vyzerať aj po spustení reformy ESO, ktorej cieľom je uľahčiť ľuďom stresujúce vybavovanie na úradoch.

Pán Jaroslav (65) si sem prišiel po výpis z listu vlastníctva nebohej matky kvôli dedičskému konaniu. „Ja si našťastie už dovolenku kvôli vybavovaniu brať nemusím, pretože som na dôchodku. Pre mladých vyťažených ľudí však asi nie je zábava obehávať úrady, ktoré sú roztrúsené po celej Bratislave, a zabiť tým možno aj viac dní,“ hovorí. Podľa neho je zlučovanie pobočiek terajších obvodných úradov do jedného okresného dobrým nápadom, ešte lepšie by však bolo, ak by sa dalo všetko vybaviť v pohodlí domova cez internet.

Úrady v Bratislave a v Košiciach dnes

Bratislava

  • Počet obyvateľov z posledného sčítania v roku 2012: 465 327
  • Obvodné úrady: Staromestská 6
  • Pracovisko odboru školstva: Teplická 4
  • Pracovisko odboru výstavby a bytovej politiky: Lamačská cesta 8
  • Obvodný lesný úrad: Pekná cesta 19
  • Obvodný pozemkový úrad: Trenčianska 55
  • Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie: Vajnorská 98/D
  • Obvodný úrad životného prostredia: Karloveská 2
  • Správa katastra: Ružová dolina 27

Košice

  • Počet obyvateľov z posledného sčítania v roku 2011: 240 433
  • Obvodné úrady: Komenského 52, Hroncova 13, odbor školstva: Zádielska 1
  • Obvodný lesný úrad: Popradská 78
  • Obvodný pozemkový úrad: Popradská 78
  • Obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie: Hroncova 13, Komenského 52
  • Obvodné úrady životného prostredia: Komenského 52, Adlerova 29
  • Správa katastra: Južná trieda č. 82

Manažér Miro si síce tiež dovolenku brať nemusel, ale hodiny strávené na úrade si bude musieť nadrobiť. „Ak nám to skutočne uľahčí život, nemám nič proti. Úrady sú tu totiž pre ľudí,“ myslí si. Podľa neho by reforma mala riešiť aj školenie administratívnych pracovníkov kvôli zlepšeniu styku s verejnosťou. Bez ich ústretovosti, ktorá je podľa neho dnes skôr raritou, budú ľudia stále na úrady chodiť so znechutením.

Už menej nadšený je Juraj, ktorý sa do Bratislavy pred rokom presťahoval a kúpil si byt. „Práve si vybavujem trvalý pobyt a k tomu potrebujem výpis z katastra nehnuteľností. S tým musím ísť na miestny úrad do Karlovej Vsi ohlásiť pobyt a následne ešte na políciu, kde mi vydajú nový občiansky preukaz,“ vyratúva. Políciu ani miestny úrad však reforma nezahŕňa a podľa Juraja práve tie ľudia navštevujú najčastejšie. Ak chcú politici ľuďom naozaj uľahčiť život, mali by sa podľa neho sústrediť aj na zjednotenie ďalších úradov.

Aj predseda Spolku na podporu skrášľovania Košíc Ladislav Rovinský si myslí, že v konečnom dôsledku sa z pohľadu ľudí aj tak nič nezmení. „To je teraz taká móda robiť klientske centrá a centrá prvého kontaktu. Len čo však potrebujete vybaviť niečo hoci len trochu zložitejšie, aj tak musíte ísť dovnútra budovy,“ hovorí. „Dôležité bude akurát možno to, keď niekto nevie, kam ísť, takto nebude hroziť, že sa netrafí na správny úrad,“ pokračuje Rovinský.

Košický živnostník Zdenko Lipták dopĺňa, že počas podnikania sa stretáva nielen s problémami pri vybavovaní potvrdení, ale najmä v prístupe zamestnancov. „Keď som si pred dvoma rokmi otváral fotoštúdio, na obvodnom úrade som musel nahlásiť, že otváram novú prevádzku a že si rozširujem podnikateľskú činnosť, za čo sa, samozrejme, platí. Keď som sa však spýtal panej, ktorá tam sedela, či mi nemôže vytlačiť papier, kde bude vypísané, čo mám ako živnostník spĺňať, čo sa týka prevádzky, len na mňa pozerala, že nič také nemajú. O štyri mesiace ku mne prišli na kontrolu a dostal som pokutu za to, že som reklamačný poriadok nemal na viditeľnom mieste,“ vraví. Podobných príkladov má viac, preto berie sľuby politikov o úradoch bližších ľuďom skepticky. „Myslíte si, že keď tam zostanú tí istí ľudia, ktorých len presunú o tri poschodia nižšie či vyššie, tak budú inak pracovať?“ pýta sa Lipták.

Zmeny by mali byť aj v obciach

Spolu s reformou štátnej správy sa mali uskutočniť zmeny aj v samospráve. Tvrdia to odborníci, ktorí sa zaoberajú verejnou správou. Problém vidia vo vysokom počte obcí, ktoré sú pre Slovensko luxusom, a preto by sa mali spájať. Pochybnosti majú aj o sľube vlády ušetriť reformou ESO až 700 miliónov eur.

Odborník na verejnú správu Viktor Nižňanský je presvedčený, že sa malo pokračovať v procese decentralizácie a zároveň v zlučovaní obcí. To znamená, že sa mali zladiť pripravované zmeny na samosprávnej úrovni a v štátnej správe. „Mal byť zadefinovaný do budúcnosti výsledný model a na základe toho prispôsobovať aj organizačné štruktúry. Teraz sa udeje len čiastkové opatrenie v rámci miestnej štátnej správy,“ povedal Nižňanský. Nepovažuje za vhodné, že sa na zmeny využijú pôvodné okresy ešte z roku 1996.

Analytik Dušan Sloboda povedal, že ak cieľom bolo, aby si občan všetko vybavil na jednom mieste v klientskych centrách, zmeny bolo možné uskutočniť aj bez reformy ESO. „Úplne zbytočne dochádza k centralizácii moci štátu v území do integrovaných okresných úradov. Veľkú moc budú mať prednostovia, ktorí budú vydávať aj vyhlášky,“ uviedol analytik. Podľa neho na jednej strane budeme mať silnú centralizovanú štátnu správu a v tom istom území budeme mať decentralizovanú a rozkúskovanú samosprávu. Reforme tiež vyčíta, že rezort vnútra sa do nej pustil bez auditu verejnej správy. „Nejde o totálnu reformu verejnej správy, ale len o reformu miestnej štátnej správy bez toho, aby sa odvážili urobiť aj reformu samosprávy. Potrebujeme komunálnu reformu spájania obcí, lebo vyše 2 900 obcí na takú malú krajinu je príliš veľký luxus,“ poznamenal Sloboda.

Vládna reforma počíta do konca roku 2016 s úsporami 700 miliónov eur. „Aký bude efekt, sa dozvieme, až keď bude celý systém funkčný. Neviem zodpovedne povedať, či sa toľko ušetrí,“ zareagoval Nižňanský. Aj Sloboda pochybuje o výške úspor. „Tie čísla nie sú podopreté verejnými analýzami. Síce o úsporách hovoria, ale nevieme ich overiť. Nedochádza k rušeniu agendy ani k prepúšťaniu zamestnancov,“ zakončil analytik. (su)

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba