To, že za útokom stála nenávisť pre sexuálnu orientáciu, totiž nezaváži pri ukladaní trestu a páchateľ často vyviazne len s podmienkou za ublíženie na zdraví. Aj preto sa obete cms.pravda.sk/typo3/clear.gifpodobných incidentov na polícii radšej ani neohlásia. Zmeniť to má novela Trestného zákona, ktorá sľubuje sprísnenie trestov za trestné činy spáchané z nenávisti pre sexuálnu orientáciu už od augusta tohto roku. Útočník môže po novom skončiť za mrežami až na 12 rokov.
Prezident na konci mája vrátil zákon do parlamentu na opätovné prerokovanie. Prekážalo mu, že rozšírením osobitného motívu o sexuálnu orientáciu zákon zvýrazňuje len ochranu LGBT komunity a nezahŕňa aj ochranu iných spoločenských skupín, napríklad pri spáchaní trestného činu z nenávisti k určitému náboženstvu. Napriek búrlivej diskusii v parlamente poslanci včera prezidentovo veto v tejto časti prelomili.
Pri ublížení na zdraví bude páchateľovi namiesto základnej trestnej sadzby šesť mesiacov až dva roky po novom hroziť väzenie na jeden až tri roky. Ak obeti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, za mrežami môže skončiť na päť až 12 rokov. Doteraz mu hrozilo väzenie na štyri až desať rokov. Martin Macko z Iniciatívy Inakosť je presvedčený, že prísnejšie tresty budú mať vplyv na pokles útokov na LGBT komunitu. „Páchateľ si teraz dvakrát rozmyslí, či na niekoho zaútočí. Prísnejší trest bude mať na neho odstrašujúci efekt,“ hovorí. Novela podľa neho tiež prispeje k evidencii homofóbnych útokov. Kvôli chýbajúcemu zákonu dnes neexistuje štatistika, ktorá by takéto prípady evidovala, preto sa môže zdať, že na Slovensku k nim vôbec nedochádza.
Dokázať páchateľovi motív z nenávisti pre sexuálnu orientáciu môže byť na súde ťažké. Aby vyviazol z ľahším trestom, môže motív popierať. Podľa trestného právnika Ondreja Mularčíka sú dokazovania motívov trestných činov na súde takmer vždy problematické a inak to nebude ani v tomto prípade. „Bude potrebné znalecké dokazovanie z odboru psychológie. Podľa psychologického vyšetrenia na motivačné pozadie sa potom bude dať jasne určiť motív konania páchateľa,“ vysvetľuje. Pri posudzovaní motívu treba prihliadať aj na okolnosti útoku, teda či páchateľ urážal obeť nenávistnými slovnými vyjadreniami, či nepoužíval iné homofóbne výroky.
Či sprísnenie trestov pre páchateľov bude motivovať aj obete, aby útoky začali na polícii nahlasovať, Macko predpovedať nevie. „Stále prevláda vysoká miera nedôvery k polícii a orgánom činných v trestnom konaní. Bolo by žiaduce zmeniť celkový postoj komunity, ale aj štátu, aby sa medzi nimi vybudovala vzájomná dôvera,“ myslí si.
Z ministerstva vnútra uviedli, že príslušníci Policajného zboru absolvujú povinné vzdelávanie a inštruktáže, ktoré budú súvisieť s ich novými povinnosťami plynúcimi so zmien Trestného zákona. Poslanci napriek výhradám prezidenta včera po druhý raz schválili zníženie trestnej sadzby pre tých, ktorých polícia prichytí s malým množstvom drogy, zo štyroch na tri roky. Súhlasili však s jeho ďalšou pripomienkou, kde navrhoval zmierniť prísne tresty lekárom, ktorí nenastúpia do služby v krízovom stave a vážne ohrozia zdravie pacienta. Pôvodný návrh odobrať im licenciu na desať rokov sa znížil na dva roky.
Matovič je proti zvýhodňovaniu homosexuálov
Líder OĽaNO Igor Matovič je proti zvýhodňovaniu homosexuálov pred inými sociálnymi skupinami ľudí. Nadpráva dáva homosexuálom podľa neho vládna novela Trestného zákona, ktorú na opätovné prerokovanie vrátil parlamentu prezident Ivan Gašparovič. Ten má tiež výhradu k časti zákona, ktorá sprísňuje trestnú sadzbu pri trestných činoch spáchaných z dôvodu nenávisti voči inej sexuálnej orientácii.
„Ak chceme trestať nenávisť, tak ju trestajme u všetkých skupín rovnako,“ povedal v utorok v pléne Matovič. Podobný názor má aj prezident. Argumentuje tým, že ak chce plénum túto problematiku riešiť, nemalo by zabúdať aj na iné sociálne skupiny. Plénum zrejme však nevyhovie ani pripomienke k tejto časti zákona. Matovič žiadal poslancov, aby prezidentove pripomienky akceptovali.
Rovnako na nich apeloval v prípade prezidentovej pripomienky k zníženiu trestov za drogy. Vládna novela znižuje trestnú sadzbu zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožní súdu uložiť aj podmienečný trest. Prezident je proti nižším trestom. „Nemôžem súhlasiť so znížením dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi,“ uviedol Gašparovič.
Podľa neho by sa totiž nezvýhodnili len držitelia takýchto látok, ktorí ich prechovávajú pre vlastnú potrebu. „Ale by sa utvoril priestor na zvýhodnenie osôb, ktoré s takýmito látkami obchodujú, ergo aj priestor na rozšírenie dostupnosti drog,“ upozornil Gašparovič. Ústavnoprávny výbor však odporučil, aby to ostalo na zníženej trojročnej sadzbe, plénum teda zrejme prezidentovej výhrade nevyhovie.
Matovič uviedol, že ak poslanci vyhovejú prezidentovej pripomienke, stiahne svoju novelu Trestného zákona, v ktorej navrhuje opätovné zvýšenie trestov z troch na štyri roky. Líder obyčajných zároveň vyhlásil, že vládnemu Smeru zvýhodnením homosexuálov a znížením trestov nejde o pomoc malým užívateľom, ale o voličov SaS. „Chce získať voličov, ktorí SaS ešte zostali,“ uviedol.
Novela Trestného zákona tiež sprísňuje tresty pre zdravotníkov, ktorí počas núdzového stavu neprídu do práce. Gašparovičovi sa tresty z novely zdajú príliš prísne, preto ich navrhuje zmierniť. Podľa doterajších vyjadrení poslancov by parlament mal tejto pripomienke hlavy štátu vyhovieť. Súhlasil s ňou aj Ústavnoprávny výbor NR SR a odporučil plénu odobriť zmiernenie trestu na dva roky straty registrácie tak, ako to radí Gašparovič.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme doplnili o autorský článok.)