V súvislosti s tým nevylúčil, že ak sa ich správanie do septembra nezmení, rezort prijme opatrenia, dokonca hrozil znížením podielových daní. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) na štvrtkovej tlačovej besede v Bratislave označilo ministrove vyjadrenia za nie celkom korektné. Predseda ZMOS Jozef Dvonč hovorí, že mestá a obce šetria dlhodobo a uvedomujú si vážnosť situácie. Podiel dlhu samosprávy na celkovom dlhu je po odpočítaní preneseného výkonu v oblasti bytovej politiky 1,7 percenta, dopĺňa Dvonča podpredseda ZMOS Vladimír Bajan.
Podpredseda ZMOS Jozef Turčány vysvetľuje, že Kažimírových 150 miliónov eur sa vzťahuje aj na vyššie územné celky. Toto číslo bude podľa neho ešte určite nižšie. Vychádza pri tom z prvých signálov z výkazov o zmenách rozpočtov samospráv za prvý polrok. Bajan zase povedal, že plošná sankcia by mohla demotivovať v konsolidácii tie obce a mestá, ktoré sa správajú zodpovedne. Podľa Dvonča mestá, obce a mestské časti konsolidujú už od roku 2008 až 2009 a už viackrát sa opatreniami snažili vyjsť v ústrety štátu. Zatiaľ čo výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o 41 percent, výdavky obcí bez finančných operácií vzrástli len o 5,9 percenta, tvrdí ZMOS.
ZMOS vysvetľuje, prečo sa niektorým obciam a mestám nedarí konsolidovať tak, ako sa k tomu minulú jeseň zaviazali memorandom s vládou. Stav ekonomiky v jednotlivých mestách a obciach je rozdielny a neumožňuje nastaviť rovnaké podmienky konsolidácie jednotne. Dôvodom je aj dlhodobý vývoj príjmov obcí, osobitne výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré nie sú v takom rozsahu, aby bolo možné tvoriť v bežných rozpočtoch obcí vysoké rezervy, vysvetľujú zástupcovia združenia. Na konsolidačné úsilie obcí má dopad aj financovanie školstva, alebo narastanie kompetencií pre obce bez finančného krytia.
I napriek tomu samosprávy ušetrili, tvrdí ZMOS. Ale už pomaly nedokážu plniť svoje zákonné povinnosti a zabezpečovať obnovu svojho majetku a nevyhnutný rozvoj miest a obcí, dodáva združenie. Otázkou zostáva, ako sa majú použiť ušetrené zdroje. „Ak mestá a obce dosiahnu požadovanú úroveň cca. 137 miliónov eur, ako budú tieto zdroje používať v roku 2014?“ pýta sa ZMOS. Zo situácie môže vyplývať aj nespokojnosť občanov. Bajan hovorí, že sa im ťažko vysvetľuje, keď sa neopravujú napríklad chodníky a školy, pretože sa konsoliduje. Ako dodáva Dvonč, ZMOS svoje rozhodnutie zaviazať sa memorandom napriek tomu neľutuje.
Prvý návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 – 2016 ZMOS nepovažuje za reálny. Podľa združenia nie je možné očakávať, aby obce dlhodobo nemohli ušetrené peniaze využiť na svoj rozvoj. „Očakávame preto premietnutie tejto skutočnosti do rozpočtu miest a obcí na rok 2014 tým, že sa v tomto roku zásadným spôsobom prehodnotí návrh na prebytkový výsledok hospodárenia miest a obcí,“ vyhlasujú zástupcovia združenia.