„Ide o vážne zmeny, ktoré sa netýkajú len poslancov, ale všetkých verejných predstaviteľov. Máme veľký, 83-členný poslanecký klub, množstvo ľudí je teraz uprostred leta na dovolenkách. Potrebujeme si to všetci riadne prediskutovať a podrobne sa s návrhom oboznámiť,“ uviedla predsedníčka poslaneckého klubu strany Smer Jana Laššáková. Zdôraznila, že ak sa politické strany na návrhu dohodnú, parlament novelu stihne schváliť do konca roka i v prípade, že nebude predložená na septembrovú schôdzu národnej rady.
Laššáková súhlasí s rozšírením osôb, nie s formulárom
Laššáková súhlasí s rozšírením okruhu osôb, ktoré budú po novom podávať majetkové priznania. Zároveň nemá problém s tým, aby sa povinne zverejňovali všetky príjmy verejných činiteľov. „Považujem však za neobvyklé, že ústavný zákon má mať prílohu, ktorú tvorí formulár majetkového priznania. Pri akejkoľvek, aj formálnej zmene, by sa tak musel prijímať ústavný zákon,“ vysvetlila predsedníčka poslaneckého klubu Smer-SD.
Predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý, ktorý šéfoval komisii na prípravu novely ústavného zákona, sa k ďalšiemu postupu vyjadrí v piatok.
Na poslaneckom grémiu 4. júla predseda parlamentu Pavol Paška rozdal stranám kompromisný návrh, ku ktorému sa mali vyjadriť do konca júla. Pripomienky si mali poslanci vysvetliť na grémiu 2. augusta tak, aby novelu stihli podať do národnej rady do 16. augusta. Grémium 2. augusta sa však neuskutočnilo.
Beblavého kompromis: typové a druhové informácie o majetku
Podľa Beblavého kompromisný návrh spočíva v tom, že verejní funkcionári nebudú pri majetkových priznaniach uvádzať približnú hodnotu jednotlivých vecí, zostane im však nová povinnosť uvádzať podrobné informácie o svojom majetku a to typovo aj druhovo. Verejnosť by sa po novom mala dozvedieť aj názvy bánk, kde majú verejní funkcionári uložených viac ako 10-tisíc eur.
Opozícia sa Smeru snažila vyjsť v ústrety aj pri ďalšej námietke, keď sa vládna strana obávala zvýšenia zaťaženosti ústavného súdu a preto odmietala, aby sa na ústavný súd mohla obrátiť tretina členov výboru s odvolaním proti jeho nekonaniu. Kompromisné riešenie hovorí o tom, že na ústavný súd by sa poslanci nemohli obracať v prípade najtriviálnejších rozhodnutí výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ako napríklad pri uložení sankcií za oneskorené podanie majetkového priznania. Naopak, pri závažných prípadoch by sa na ústavný súd obrátiť mohli.
Ak sa poslanecké strany zhodnú na texte novely, parlament sa ňou bude v prvom čítaní zaoberať na októbrovej schôdzi a účinnosť by nadobudla od 1. januára 2014. Pre verejných funkcionárov by to znamenalo, že od nového roka by podávali podrobnejšie majetkové priznania, z ktorých by sa dal určiť medziročný nárast majetku. Zároveň sa omnoho presnejšie vyšpecifikujú sankcie za porušenie zákona.