Spájanie a rušenie. Aj to čaká školy

Zánik bude hroziť tým málotriedkam, ktoré budú mať menej ako 12 žiakov a do najbližšej školy to majú žiaci menej ako šesť kilometrov. Zmeny priniesla novela školského zákona, ktorá určuje minimálne aj maximálne počty detí v triede. Parlament ju schválil v stredu.

V niektorých školách, najmä v mestách, je dnes v triedach aj 30 žiakov, v iných, najmä vo vidieckych oblastiach, je v málotriednej škole menej ako desiatka detí. Zákon doteraz minimálny počet žiakov v triede nestanovoval. Pre niektoré školy bude táto podmienka znamenať, že triedy budú spájať alebo rušiť, prípadne zanikne celá škola.

Podľa ministra školstva Dušana Čaploviča sa zmeny budú zavádzať od septembra 2015, aby mali obce čas pripraviť sa na ne. Tie, ktoré si budú chcieť školu napriek malému počtu žiakov zachovať, budú musieť na ňu nájsť peniaze vo svojich rozpočtoch.

Minister pritom sľubuje, že v obciach, kde bude málotriedka zrušená, bude zvažovať zavedenie školských autobusov. „Uvedomujem si, že školské autobusy sú dôležité,“ povedal Čaplovič na záver rozpravy v parlamente. Na ministerstve sa podľa neho pripravuje analýza, ktorá má pomôcť k tomu, aby „sme v tých obciach urobili všetko pre to, aby deti mohli pokojne nastúpiť do školských autobusov a ísť za kvalitnou školou“, dodal minister.

Podľa schválenej novely školského zákona sa maximálne počty detí na prvom stupni základných škôl nebudú zvyšovať. Na druhom stupni základných škôl sa zvýšia len o jedného žiaka, v triedach bude môcť byť najviac 29 žiakov. Podobne v triede strednej školy bude môcť byť najviac 31 žiakov.

Výnimku pri nastavenom minimálnom počte žiakov majú mať len odľahlé obce, kde majú deti do inej najbližšej školy viac ako šesť kilometrov. Podobne by to malo byť pri školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ak v okolí šesť kilometrov nie je iná škola s takým jazykom. A výnimka na menší počet žiakov v triede sa má vzťahovať aj na školy, kde väčšinu tvoria deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

„Áno, je veľa škôl,“ pripustil v rozprave bývalý minister školstva Martin Fronc (KDH). Napriek tomu by sa podľa neho nemali stanovovať najnižšie počty žiakov v triedach. Rozhodovanie o tom, či dofinancovať školu z vlastných zdrojov, by malo podľa neho zostať výhradne na zriaďovateľovi – obci.

Obavy z rušenia málotriedok mali najmä poslanci za stranu Most – Híd. Proti navrhovaným zmenám zorganizovali protest pred parlamentom, boli tam aj zástupcovia Csemadoku, Okrúhleho stola Maďarov, zväzov maďarských pedagógov i rodičov aj SMK. „Musíme sa postaviť proti modernému spôsobu likvidácie dedín. Aj vidiek má právo na vzdelávanie a kultúru,“ uviedli vo svojom vyhlásení.

Novela školského zákona zavedie aj ďalšiu zmenu. O dva roky sa zruší možnosť uznania jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. „Jazykové certifikáty poskytujú rôzne inštitúcie, ktorých úroveň nie je možné kontrolovať zo strany štátu a nie je možné preverovať priebeh a administráciu skúšky,“ odôvodňoval svoj návrh rezort školstva.

Navyše tým, že maturitu z cudzieho jazyka nerobia všetci, sa podľa rezortu nedajú objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci ročníka. Za zrušenie uznávania jazykových certifikátov boli aj zástupcovia Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. „Neznižujem vážnosť certifikátov, ale ten, kto ho získal, môže ísť aj na maturitu a pokojne dokázať svoje znalosti,“ povedal Čaplovič.

Zmeny sa dotknú aj osemročných gymnázií. Postupné znižovanie počtu žiakov v nich tak, aby tvorili maximálne päťpercentný podiel všetkých žiakov, sa odkladá o dva roky. Ak by stanovený podiel platil už od budúceho školského roka, ako to bolo pôvodne v zákone, v osemročných gymnáziách v Bratislavskom kraji, kde je ich najviac, by mali triedy s ôsmimi žiakmi. S odkladom minister podľa vlastných slov súhlasil len „so škrípajúcimi zubami“, na obmedzovaní počtu žiakov v osemročných gymnáziách trvá.

Odvoláva sa pritom aj na odporúčania OECD a najnovšie výsledky z medzinárodného testovania matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti PISA. Slabšie výsledky oproti testovaniu spred troch rokov zaznamenali totiž aj žiaci na osemročných gymnáziách. To podľa ministra môže svedčiť aj o tom, že na tieto typy škôl nejdú vždy len talentovaní a nadaní žiaci.

Jednou z príčin, prečo sa celkovo slovenskí 15-roční žiaci v testovaní prepadli pod priemer štátov OECD, je podľa Čaploviča aj to, že zo základných škôl odchádzajú šikovní žiaci na osemročné gymnáziá. V ďalšej novele školského zákona chce na prijímanie žiakov na tento typ škôl nastaviť prísnejšie kritériá. „Netrestajme deti za to, do akého prostredia sa narodili. Dôležité je, či je dieťa talentované a schopné,“ dodal minister.