Už v marci si občania zvolia nového prezidenta, v máji sa udejú voľby do Európskeho parlamentu a v jeseni to budú komunálne voľby.
Denník Pravda oslovil štyroch odborníkov, aby sa pokúsili odhadnúť, ako jednotlivé voľby dopadnú. Z ich vyjadrení vyplýva, že prezidentom by mohol byť Robert Fico zo Smeru. Nie každý z analytikov bol však pripravený priamo vysloviť meno víťaza, pretože konečný výsledok môžu ovplyvniť okolnosti, ktoré nie sú teraz jednoznačné.
V prípade eurovolieb panovala viac-menej zhoda, že minimálne doterajší počet päť kresiel europoslancov z 13 by si mal Smer udržať. V komunálnych voľbách vo dvoch najväčších mestách v Bratislave a v Košiciach by mali pozície v prípade kandidatúry obhájiť súčasní primátori Milan Ftáčnik (podporovaný Smerom) a Richard Raši zo Smeru. Ohroziť by ich mohol spoločný postup opozície.
Podľa politológa Michala Horského troje volieb nepochybne rozčerí nielen politickú scénu, ale do istej miery aj spolarizuje spoločnosť. „Celkovú politickú stabilitu a spoločenskú dohodu však rozhodujúcim spôsobom ovplyvní víťaz prezidentských volieb,“ usúdil Horský.
Zatiaľ ťažko predvídať, či opozícia zaznamená aspoň čiastkový úspech. Horský pochybuje, že urobí solídny výsledok v prezidentských voľbách. Za vážnu šancu, keď by opozícia mohla uspieť po debakli v posledných parlamentných voľbách v roku 2012, označil komunálne voľby. „Ak opozícia neuspeje ani v nich, bude to vážne memento pre ňu v nastávajúcich parlamentných voľbách,“ mienil Horský.
K volebným urnám pôjdu ľudia s veľkou pravdepodobnosťou až štyrikrát, pretože prezident by nemal byť zvolený už v prvom kole. Volebná únava by tak mohla mať vplyv na ochotu občanov ísť voliť. Navyše keby nebola padla Radičovej vláda, v tomto roku by boli aj parlamentné voľby.
Podľa sociológa Slosiarika je už troje volieb naozaj dosť. V prezidentských voľbách by sa však podľa neho nemala volebná únava výraznejšie prejaviť. Volebná účasť by mala byť okolo 50 percent. Naopak, veľmi nízku účasť očakáva v eurovoľbách, ktoré budú v máji.
Politické strany už začínajú s výberom kandidátov na europoslancov. SDKÚ by mala mať v najbližších týždňoch vlastné primárne voľby, v ktorých si členovia strany vyberú svojich kandidátov. Bývalý minister zahraničia a súčasný europoslanec Eduard Kukan pre Pravdu povedal, že chce kandidovať opäť a bude sa uchádzať o lídra kandidátky SDKÚ. Dodal, že ako europoslanec naplno využil osobné kontakty a skúsenosti, ktoré získal za dlhé roky pôsobenia v diplomacii a v zahraničnej politike. Záujem kandidovať do Bruselu prejavil aj podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec.
Podľa zistení Pravdy už nebude za europoslanca kandidovať Peter Šťastný z SDKÚ. Záhadou aj pre viacerých v strane je, ako sa rozhodne Mikuláš Dzurinda. Po neúspešných parlamentných voľbách sa vyjadruje už len k zahraničnej politike. Nedávno získal pozíciu šéfa Centra pre európske štúdie pri Európskej ľudovej strane. Jeho stála prítomnosť v Bruseli by aj preto bola logickejšia. Za Smer mienia do europarlamentu znovu kandidovať Monika Flašíková-Beňová i Vladimír Maňka. Obaja svoj záujem pre Pravdu potvrdili. Miesto europoslankyne chce obhájiť aj Anna Záborská z KDH. Ambíciu byť poslancom v Bruseli má tiež Pál Csáky z SMK.
Komunálne voľby ešte predseda parlamentu nevyhlásil. Uskutočniť by sa mohli niekedy koncom novembra. Voliť sa budú starostovia a primátori viac ako 2 900 obcí a miest vrátane komunálnych poslancov. V roku 2010 Smer z politických strán obsadil či už v koalíciách, alebo samostatne 960 kresiel starostov. Zo 138 miest získalo pozície primátorov 74 kandidátov, ktorých podporoval Smer. Pre strany sú vecou prestíže najmä krajské mestá vrátane dvoch najväčších miest Bratislavy a Košíc.
Naposledy sa na komunálnych voľbách zúčastnilo necelých 50 percent voličov. Aj keď podľa Slosiarika pôjde v tomto roku už o tretie voľby, táto skutočnosť by nemala mať zásadný vplyv na účasť. „V menších sídlach, kde je znalosť kandidátov osobnejšia, motivácia voliť bude väčšia,“ dodal sociológ.
Voľby v roku 2014 podľa analytikov
Prezidentské voľby
- Martin Slosiarik, sociológ: Vyhrá Robert Fico. Opozičný volič si totiž bude vyberať z ponuky viacerých kandidátov a len jeden sa dostane do druhého kola. Sklamaní voliči, ktorých kandidát ďalej nepostúpi, budú v nedostatočnej miere mobilizovaní pre druhé kolo, a to nakoniec rozhodne. Nie je to istota, ale môže to byť hlavný dôvod výhody Fica.
- Michal Horský, politológ: V prezidentských voľbách je toľko premenných faktorov, ktoré ovplyvnia konečný výsledok, že v tomto momente nemám žiadneho favorita.
- Svetozár Krno, politológ: Rozhodne by som nestaval na konkrétneho kandidáta. Veľa urobí volebná účasť. Mám pocit, že ľudia sú už presvedčení, koho by volili, ale mnohí si nie sú istí, či vôbec voliť pôjdu.
- Ján Baránek, politický analytik: Je pravdepodobné, že vyhrá Robert Fico. Môže sa stať, že v druhom kole vznikne efekt – všetci proti Ficovi.
Voľby do europarlamentu
- Martin Slosiarik: V takýchto voľbách pri nízkej účasti získavajú mandáty strany so stabilnými jadrami voličov. Je veľa strán, ktoré sa pohybujú na úrovni piatich, siedmich a ôsmich percent. Pre tieto strany je kľúčové, či zmobilizujú svojich voličov. Po výhre Fica v prezidentských voľbách sa môže zvýšiť mobilizácia voličov Smeru, ktorý by mohol získať tesnú väčšiu poslaneckých kresiel.
- Michal Horský: Víťaziť budú ľavicoví kandidáti, pretože sú najtransparentnejší stúpenci integrácie SR v európskych štruktúrach, pričom väčšina občanov je za európsku spoluprácu. Predpokladám však, že do europarlamentu postúpia dvaja či traja euroskeptickí poslanci zo strán, ktoré zodvihnú kartu euroskepticizmu.
- Svetozár Krno: Rozhodne bude bodovať Smer. Ukazujú to dlhodobé preferencie. Myslím si, že Smer si minimálne udrží pozíciu, ktorú má aj teraz v europarlamente. Mnoho hlasov menej úspešných strán prepadne, preto sa nedá hovoriť o presnejších ziskoch pre jednotlivé strany.
- Ján Baránek: Najviac poslaneckých mandátov by mal mať Smer. Do eurovolieb pôjdu skalní voliči a Smer tým pádom bude najsilnejší.
Komunálne voľby v Bratislave
- Martin Slosiarik: Primátor Milan Ftáčnik (pred štyrmi rokmi podporovaný Smerom) môže založiť svoj opätovný úspech na potenciáli osloviť voličov naprieč politickým spektrom. Ftáčnik môže ťažiť z prípadnej nedohody opozície na jednom kandidátovi.
- Michal Horský: Favoritom by mal byť Ftáčnik. Ak však opozičné strany vytvoria koalíciu, ktorá skopíruje stratégiu bratislavského župana Pavla Freša, Ftáčnik bude mať ťažkú pozíciu.
- Svetozár Krno: V prípade primátorov rozhoduje otázka osobnosti viac ako priame či nepriame stranícke krytie. Ftáčnik bude mať ťažšiu pozíciu ako pred štyrmi rokmi, má minimálne 50-percentnú šancu opäť vyhrať.
- Ján Baránek: Ak opozičné strany postavia spoločného a relevantného kandidáta, tak ten môže Ftáčnika poraziť.
Komunálne voľby v Košiciach
- Martin Slosiarik: Pozícia súčasného primátora Košíc Richarda Rašiho zo Smeru je veľmi silná a akýkoľvek protikandidát bude mať ťažkú pozíciu.
- Michal Horský: Pomerne jasný kandidát ľavice Raši zatiaľ nemá protikandidáta, takže výsledok je otvorený.
- Svetozár Krno: Otázka zotrvania Rašiho súvisí s odpoveďou, do akej miery sa dokáže spojiť celá opozícia. Keby išli všetci spoločne proti Rašimu, tak sa zapotí.
- Ján Baránek: V Košiciach platí podobná situácia ako v Bratislave. Opozičný kandidát môže uspieť, ak sa na ňom zhodnú všetky stredopravé strany.