Ani nie o rok na to ju musela vrátiť. Na rovnaký pozemok si totiž nárokovala aj katolícka cirkev, ktorá naň mala v rámci reštitúcií prednostné právo. Sklamaná bývalá majiteľka sa teraz snaží dohodnúť na odpredaji s cirkvou.
Pani Marta (61 r.) vlastní v obci Zeleneč v Trnavskom okrese rodinný dom. K domu patrí aj priľahlá záhrada, ktorú jej rodičia užívali od roku 1953. Tú sa rozhodla od štátu odkúpiť. Pozemkový fond jej záhradu v roku 2010 predal, hoci mu v tom čase na stole ležala žiadosť o reštitúciu od katolíckej cirkvi. Vec sa nakoniec dostala na trnavskú prokuratúru a tá predaj vyhlásila za neplatný. Záhrada tak prešla do vlastníctva trnavského biskupstva. Peniaze za odkúpený pozemok pani Marte síce po čase vrátili z fondu späť, sklamanie z nepodarenej kúpy jej zostalo.
Pozemkový fond zmätočný predaj vysvetľuje tým, že v čase, keď pani Marta požiadala o odkúpenie pozemku, cirkev si na nehnuteľnosť ešte nenárokovala. „Slovenský pozemkový fond v čase podania žiadosti o odkúpenie predmetných nehnuteľností, čo bolo 16. decembra 2002, neevidoval výzvu o vydanie týchto nehnuteľností cirkvou v zmysle prvého reštitučného zákona,“ tvrdí hovorkyňa pozemkového fondu Darina Pinterová.
Fond však predával záhradu až osem rokov od podania žiadosti a cirkev medzitým v roku 2006 o reštitúciu požiadala. Potvrdzujú to aj dokumenty z prokuratúry. „Dňa 27. 4. 2006 Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Zeleneč, ako oprávnená osoba, doručila Slovenskému pozemkovému fondu výzvu na navrátenie vlastníctva nehnuteľným veciam,“ píše sa v oznámení, ktoré zaslala Okresná prokuratúra v Trnave pani Marte. Farnosť Zeleneč ju podala tri dni pred koncom platného termínu druhého reštitučného zákona.
V celej veci zostáva záhadou, kto a ako chybu v predaji zistil a ako sa prípad dostal na prokuratúru. Hovorca trnavskej prokuratúry Mojmír Huna potvrdil, že ich na to v máji 2011 upozornil samotný pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond na otázky denníka Pravda, či sám prokuratúru upozornil na vlastný omyl, neodpovedal. Nereagoval ani na otázku, či vedenie fondu vyvodilo zodpovednosť voči zamestnancom, ktorí chaotický predaj podpísali.
Podľa advokátky Kataríny Bystrickej z advokátskej kancelárie Právne centrum, s.r.o., pozemkový fond pochybil, pretože predal pozemok v čase, keď si naň už uplatnila nárok farnosť Zeleneč. Proti fondu však dôsledky vyvodiť nemožno. „V prípade, ak by vznikla reálna škoda, je možné domáhať sa náhrady škody na súde, ale vzhľadom na to, že kúpna cena bola vrátená, žiadna škoda nevznikla,“ uviedla. Ak má pani Marta stále záujem o záhradu, musí sa dohodnúť s farnosťou. Vydanie pozemku cirkvi napadnúť nemôže. „Reštitučné nároky sa považujú za primárne, a to aj za cenu zásahu do už uskutočnených majetkových posunov,“ vysvetľuje advokátka. Hoci na pozemkoch hospodárili jej rodičia, nemá na ne predkupné právo. „Samotné obhospodarovanie pozemku nemôže byť právnym titulom na nadobudnutie predkupného práva k žiadnemu pozemku,“ dodáva advokátka.
Na katastrálnom portáli pri oboch parcelách stále figuruje ako vlastník štát so správou pozemkového fondu Bratislava, napriek tomu, že dohodu vydaní pozemkov už zástupca cirkvi podpísal. Na to, prečo sa dodnes nezmenil v katastri vlastník a čo zamýšľa farnosť Zeleneč so záhradami urobiť, z trnavského biskupstva neodpovedali. Podľa ich stanoviska dokonca ani nevedeli, že pozemkový fond obe parcely predal pani Marte. „K tejto skutočnosti sa rímskokatolícka cirkev nevie vyjadriť. V priebehu súdneho konania nebolo zo strany Slovenského pozemkového fondu namietané, že vlastníkom týchto pozemkov sú už fyzické osoby,“ povedal hovorca farnosti Dušan Kolenčík.
Bývalá majiteľka záhrady však tvrdí, že kontaktovala listom aj trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, aby sa pokúsila ohľadom pozemkov sa dohodnúť. Arcibiskup jej namiesto odpovede poslal list, kde jej udelil pastierske požehnanie.