Podľa nich má Slovensko zdravotných sestier málo, vedenia nemocníc však tvrdia, že im nechýbajú. Skúsenosti pacientov hovoria čosi iné. Najmä v nočných službách si pacienti na nemocničných oddeleniach musia pomáhať sami, sestry totiž nestíhajú.
V prípade zdravotných sestier sú slovenské štatistiky podpriemerné. Na tisíc obyvateľov pripadalo pred tromi rokmi 5,9 sestry, priemer OECD je 8,8. Najväčším počtom sestier na 1 000 obyvateľov sa môžu pochváliť Švajčiari (16,6) a tiež Dánsko a Belgicko s rovnakým počtom (15,4).
Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že nemajú vedomosť o chýbajúcich sestrách. „V súčasnosti je v štátnych nemocniciach situácia stabilizovaná aj platy majú také, ako sú uvedené v zákone, ktorý už teraz neplatí, ale sestrám sa mzdy neznížili,“ povedala Zuzana Čižmáriková z ministerstva zdravotníctva. Rezort preto neplánuje riešiť počty zdravotných sestier ani meniť legislatívu.
Univerzitné, fakultné aj niektoré regionálne nemocnice, ktoré denník Pravda oslovil, tvrdia, že na oddeleniach majú dostatočný počet sestier. „V súčasnosti neevidujeme nedostatok zdravotných sestier. Ošetrovateľská starostlivosť je zabezpečovaná v súlade s výnosom ministerstva zdravotníctva,“ reagoval riaditeľ fakultnej nemocnice v Trnave Martin Tabaček.
Výnos ministerstva zdravotníctva určuje, že počas dennej zmeny je na jednu sestru 10 pacientov, v nočnej službe má sestra na starosti 15 pacientov. Na jedného zdravotníckeho asistenta pripadá 20 pacientov, v noci je to 40.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska a riaditeľ nemocnice v Bardejove Marián Petko však pripustil, že by sestier mohlo byť aj viac. „V nemocniciach by mohli byť vyššie počty zdravotných sestier, ak by to zaplatili zdravotné poisťovne, pretože nemocnice nemajú peniaze na ich platy. V našej nemocnici určite stavy zdravotných sestier zvyšovať nebudeme,“ dodal Petko. Vo všeobecnosti sestry podľa neho nechcú pracovať na nemocničných oddeleniach, lebo práca je tam oveľa náročnejšia. Preto majú záujem o ambulancie.
S vyjadreniami ministerstva zdravotníctva a nemocníc zdravotné sestry nesúhlasia. „Nemocnice tvrdia, že majú dostatok sestier, ale je to na úkor nadčasov,“ upozornila predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká. Podľa nej sestry nápor práce nikde nezvládajú, sú unavené a vyčerpané.
Najproblematickejšie sú chronické lôžka, kde ležia pacienti s ťažkými diagnózami, jednotky intenzívnej starostlivosti či anestéziologicko-resuscitačné oddelenia. Nervozitu sestier si vyskúšala na vlastnej koži aj Mária z Bratislavy. „Keď som bola na operácii bedrového kĺbu, boli sme na izbe tri ženy. Nemohli sme poriadne chodiť, a keď sme potrebovali ísť na toaletu a dovolili sme si zavolať sestru, tak sme dostali iba vynadané. Mala som z toho iba žalúdočnú nervozitu, a tak som radšej ani nepila. Nakoniec sme sa už neodvážili sestry ani volať,“ dodáva Mária. Nedostatok sestier pociťujú pacienti najmä v noci, keď na celom nemocničnom oddelení slúžia len dve. Ak majú ležiacich pacientov, nemajú šancu byť k dispozícii všetkým.
Dvadsaťtriročná študentka Simona, ktorá absolvovala operáciu nosovej priehradky, si prístup sestier pochvaľuje, lenže nie na Slovensku, ale v susednom Rakúsku. „V nemocnici som ležala týždeň. Už keď ma prijímali, sestričky ma vítali s úsmevom, ustavične sa ma pýtali, či je všetko v poriadku, či mi niečo nechýba, obskakovali nás tam ako v hoteli. Keď som bola nervózna pred operáciou, ponúkli mi aromaterapiu na upokojenie, doniesli mi vonný olejček do izby, aby som mohla zaspať,“ spomína Simona a dodáva, že takýchto detailov bolo oveľa viac.
Prístup sestier k pacientom zmenilo aj to, že podľa zákona si museli doplniť vysokoškolské vzdelanie. Lekár, ktorý nechcel byť menovaný, tvrdí, že odvtedy sestry chcú byť viac manažérkami. Prácu tak podľa neho robia s nechuťou. Petko k tomu dodáva, že podmienka vysokej školy pre zdravotné sestry nebola dotiahnutá do konca. „S vyšším vzdelaním mali dostať aj viac kompetencií,“ podotkol riaditeľ bardejovskej nemocnice. Do budúcnosti vidí ešte väčší problém s nedostatkom personálu so stredoškolským vzdelaním. Aj preto asociácia nemocníc súhlasí s tým, aby zdravotnícki asistenti dostali viac právomocí. Okrem iných vecí by mohli pichať injekcie do svalu a brať krv zo žily.
Hoci zvýšenie kompetencií pre asistentov by sestrám uľahčilo prácu, tento návrh ich pobúril. „Asistenta povýšia na úroveň sestry a budeme mať rovnaké kompetencie? A to už vôbec nehovoríme o ošetrovateľskom procese, ktorý asistenti už vôbec nemôžu robiť,“ povedala Kavecká.
Zdravotnícki asistenti sú podľa Petka plne vzdelaní s maturitou, momentálne môžu zastúpiť zdravotné sestry iba čiastočne, a to len čo sa týka zdravotníckej dokumentácie. Pacienti však majú iní názor. Stretli sa s tým, že ak sa niekto zaujímal o ich zdravotný stav a staral sa o nich, tak to boli práve asistenti.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Kavecká: Sestry sú prepracované a preťažené
Predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká tvrdí, že hoci nemocnice uvádzajú dostatočné počty zdravotných sestier, skutočnosť je iná. Nemocnice to vykrývajú nadčasmi sestier, ktoré im podľa Kaveckej v mnohých prípadoch nezaplatia. Dodáva, že sa to odráža na zdraví sestier, sú prepracované a preťažené.
Štatistiky OECD uvádzajú, že na Slovensku sú podpriemerné počty zdravotných sestier. Podľa nemocníc je u nás sestier dostatok. Ako to vidíte vy?
Nemocnice tvrdia, že majú dostatok sestier, normatívy sú splnené, ale stačí sa opýtať, koľko majú sestry nadčasy? Na to je jednoduchá odpoveď. Pri 14-percentnej nezamestnanosti tohto štátu, nemôže predsa jedna nemocnica, ktorá zamestnáva 600 sestier, vykazovať 15– až 20-tisíc hodín nadčasov mesačne. Sú nemocnice, v ktorých sestry boli vyňaté z kolektívnych vyjednávaní, nemajú príplatky za soboty nedele, nemajú zmenené príplatky. V apríli budú dva roky, čo sa deje takéto bezprávie.
Ktoré oddelenia alebo špecializácie bojujú s nedostatkom sestier?
To sa nedá takto špecifikovať, keďže nemocnica to vykrýva. Napríklad týka sa to intenzívneho ošetrovania chorých, chirurgických jednotiek intenzívnej starostlivosti, ale aj interných, alebo aj detského ARO. Lenže ak v každej zmene podľa zákona stačí jedna sestra s profesijným titulom sestra špecialistka, tak to musí stačiť. Sestry sú potom prepracované, preťažené a nie vždy sú normatívy naplnené. Nikto si tu neuvedomuje, že ak sestra ochorie alebo sa niečo stane, kto na to doplatí?
Sestry majú vysoké školy, v nemocniciach chýbajú skôr sestry so strednou školou. Nemali by mať zdravotnícki asistenti vyššie kompetencie? Vyriešil by sa tým nedostatok sestier.
To, že chcú mať zdravotnícki asistenti vyššie kompetencie, nie je žiadna novinka. Chceli by pichať injekcie a robiť odbery zo žily, ale kto si zoberie zodpovednosť za zdravotníckeho asistenta, ktorý nemá dostatočné vzdelanie? Má to byť sestra alebo lekár? To je tak, ako keby vysokoškolsky vzdelané sestry mohli robiť malé chirurgické výkony. Veď sestra na sále s tridsaťročnou praxou odoperuje apendix lepšie ako mladý lekár, ktorý to možno robil desaťkrát. Nuž tak to potom urobme, veď doktorov je tiež málo.
Pacienti však majú skúsenosti s tým, že asistenti a sanitári zastávajú práce zdravotných sestier.
Pacient ani nevie, kto je aký personál. Nie je tu jasné vyselektovanie zdravotníckeho pracovníka, kto je lekár, kto sestra a kto asistent, sanitár, kto upratovačka. Malo by to byť rozlíšené uniformami, tak ako to bolo v minulosti. Uniformita bola o hrdosti, že zastávame toto povolanie, neviem, prečo sa tomu bránime. V Amerike napríklad sestry používajú čepce, v Poľsku tiež.
Vysokoškolsky vzdelané sestry v zahraničí majú viac kompetencií, s nimi aj vyššiu zodpovednosť. Prijali by ste to?
Vyššie kompetencie? Áno, ale nech nám ich aj zaplatia. Potom by to bolo úplne spravodlivé, bolo by rozlíšené: sestra s vysokou školou a sestra bez vysokej školy a asistent.