Rezort totiž zatiaľ nerozhodol o dotáciách jednotlivým vysokým školám. Podľa zástupcov vysokých škôl ministerstvo hľadá spôsob, ako sa vyrovnať s menším balíkom peňazí, ktoré sa pre vysoké školy naplánovali na tento rok v štátnom rozpočte. „Zvyšovanie platov učiteľov o tri percentá bol prísľub, pri rozpočtovom provizóriu je to nereálne,“ hovorí Libor Vozár, predseda Slovenskej rektorskej konferencie.
Vysoké školy majú tento rok prísť o približne 20 miliónov eur, zároveň by však mali zvyšovať platy učiteľov aj nepedagogických zamestnancov. Platy všetkých zamestnancov vysokých škôl sa podľa nariadenia vlády majú zvýšiť o 16 eur, platy učiteľov a výskumných pracovníkov na základe kolektívneho vyjednávania o tri percentá.
Aj keď na vyššie mzdy by malo ísť približne 10,5 milióna, ktoré má mať na tento účel rezort školstva, vysokým školám bude stále chýbať 10 miliónov. Kde sa šetrenie najviac prejaví, zatiaľ nie je jasné. Vedenie školských odborov ministerstvo požiadalo, aby sa krátenie rozpočtu nedotklo funkčných platov zamestnancov vysokých škôl.
„Nemôžem vychádzať z prísľubov. Pre mňa je záväzný zákon, štátny rozpočet, ktorý prijal parlament, a v ňom zvýšenie platov pre vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov o tri percentá nie je,“ zdôrazňuje predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško, ktorý pôsobí na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity.
Na fakulte riešili aj zvýšenie platov všetkých zamestnancov vysokých škôl o 16 eur tak, že o rovnakú sumu znížili osobné ohodnotenie. „Zvýšenie teda nebolo žiadne,“ tvrdí Smieško. „Dostali sme nové tabuľky, kde má každý o 16 eur viac. Ale keďže sme v provizóriu, nemáme zvýšený rozpočet. Tvrdia síce, že na zvyšovanie platov majú 10 miliónov eur a že ich dajú vysokým školám, ale my ich fyzicky nemáme,“ hovorí Smieško.
O zvyšovaní platov učiteľov o tri percentá nehovoria ani ďalšie vysoké školy, všetky sa zatiaľ pri obmedzenom financovaní snažia riešiť 16-eurové zvýšenie pre všetkých zamestnancov. „Áno, bude treba pristúpiť k šetreniu na iných zložkách platu,“ konštatuje rektorka Univerzity Mateja Bela Beata Kosová.
Na Ekonomickej univerzite v Bratislave nateraz nepredpokladajú znižovanie osobného ohodnotenia. „Osobné príplatky zamestnancov univerzity budú však tak ako doteraz počas kalendárneho roku viackrát prehodnocované,“ tvrdí Kamila Nemcová z komunikačného oddelenia Ekonomickej univerzity. „Ak sa na jednej strane pridá, niekde inde sa bude musieť ubrať,“ hovorí kvestor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Karol László. To, či sa platy na ich univerzite skutočne budú zvyšovať, sa podľa neho ukáže, až keď budú mať rozpis dotácie. „Ak sa potvrdí pokles, bude na rozhodnutí dekanov jednotlivých fakúlt, či na mzdy obetujú dodatočné zdroje, ktoré sú určené napríklad na spolufinancovanie projektov z eurofondov, alebo budú zvažovať redukciu pracovníkov prípadne znižovanie platov,“ dodáva.
Zvyšovanie platov učiteľov pri nižšom balíku financií na vysoké školy tak môže v konečnom dôsledku znamenať prepúšťanie najmä tých pedagógov, ktorí majú zmluvy na dobu určitú, uberanie z osobných príplatkov, ale aj obmedzenie výskumnej práce na vysokých školách. Niektoré školy už pripustili, že hľadajú spôsoby ako šetriť, aj keď o konkrétnych opatreniach nechcú zatiaľ hovoriť.
„Pri rozpočtovom provizóriu škola nemôže riešiť nič do budúcnosti, ani úsporné opatrenia,“ upozorňuje Vozár. Rezort školstva sľubuje, že rozpis dotácií by zástupcovia vysokých škôl mali dostať na vyjadrenie do konca januára. „Na ďalšie otázky bude možné odpovedať až po schválení metodiky,“ poznamenali z tlačového odboru rezortu.