Okresný súd Bratislava I stále nerozhodol vo veci žaloby, ktorú tento miliardár podal na slovenský Ústav pamäti národa (ÚPN) za evidenciu spisu s krycím menom Bureš, ktorý má jeho spoluprácu dokazovať. Sudkyňa si vyžiadala vypočutie ďalších dvoch svedkov z prostredia ŠtB a odročila pojednávanie na 14. apríla.
Babiš prišiel do bratislavského Justičného paláca krátko po poludní, kde už naňho okrem sudkyne čakali televízne štáby a fotoreportéri. „Od začiatku je to zmanipulované, nikdy som nič nepodpísal, nič som neurobil, mal som emigračky v rodine, vydierali ma a som na nejakom zozname. A dnes sa z toho robí kvázi politický proces,“ vyhlásil pred novinármi v češtine.
Na novinárske otázky odpovedal aj po tom, čo už účastníci sporu boli viackrát volaní do pojednávacej siene. „Ako pracovníci zahraničného obchodu sme mali povinnosť písať záznamy z hovorov s cudzími partnermi, zápisy zo služobných ciest, toto všetko sa dávalo na zvláštny útvar, kde si, samozrejme, eštebáci uľahčovali prácu a chodili tam vypisovať nejaké veci,“ tvrdil.
Hneď na začiatku pojednávania označil Babišov právny zástupca ÚPN za „schránkovú firmu“, ktorej vraj ani nemožno normálne doručiť zásielku. Žalovaná strana sa dôrazne ohradila.
Prvým vypovedajúcim svedkom bol bývalý operatívny dôstojník ŠtB Andrej Kuľha, ktorý v roku 1988 zväzok Bureš zaarchivoval. Uviedol, že podľa jeho zistení bol spis „účelovo vedený, chaotický a vykazoval známky nevedomej spolupráce“. Ďalej uviedol, že podľa jeho vedomostí až 60 percent agentov spadajúcich pod policajný odbor, kde pôsobil, bolo „falošných“. „Kto chcel kariérne rásť, musel si jednoducho vytvoriť čo najširšiu agentúrnu sieť,“ obhajoval bývalých kolegov, ktorí takto, podľa neho, verbovali ľudí na spoluprácu iba fiktívne a záznamy z údajných konšpiračných stretnutí si len vymýšľali. Sám však pripustil, že tí agenti, ktorých získal on, si spolupráce boli vedomí.
Počas Kuľhovej výpovede sa nečakane pokazil počítač zapisovateľky. Neplánovaná prestávka bola pre Babiša signálom na rýchly odchod. Zdôvodnil ho tým, že nemá čas a ponáhľa sa na rokovanie so slovenským ministrom dopravy Jánom Počiatkom, pretože „v Česku jsou peníze na dálnice rozkradeny“ a prial by si výstavbu autostrády medzi Žilinou a Třincom. Na otázku sudkyne, prečo sa vôbec dostavil, keďže vo veci už bol vypočutý, Babiš odpovedal, že keby tak neurobil, médiá by napísali, že má strach.
Ako druhý a zároveň posledný predstúpil svedok Milan Žitný, známy slovenský bezpečnostný analytik a niekdajší redaktor Rádia Slobodná Európa. Uviedol, že zhruba mesiac pred českými parlamentnými voľbami ho Babiš, s ktorým sa predtým nikdy osobne nestretol, oslovil ako niekdajšieho člena komisie pre lustračný zákon, aby sa na jeho zväzok pozrel. „Je riadne vyhotovený, ale nesvedčí o vedomej spolupráci,“ zhodnotil vzápätí obsah. Spochybnil, že viazací akt sa mal urobiť v roku 1982 v bratislavskej kaviarni U obuvníka, pretože „z konšpiračných dôvodov to nie je obvyklé“. Poukázal aj na viacero iných sporných faktov, napríklad že v predmetnom spise je evidovaná schôdzka s agentom v čase, keď Babiš bol už mesiac ako pracovník zahraničného obchodu Petrimex v Maroku.
„ÚPN sa stavia k sporu pragmaticky,“ zhodnotil krátko po štvrtej popoludní, keď sudkyňa ďalšie pojednávanie odročila, súčasný šéf tejto inštitúcie Ondrej Krajňák. Ako však doplnil, považuje za absurdné, ak sa dnes inštitúcia, ktorá má mapovať zločiny komunizmu, musí stavať do pozície obhajcu ŠtB a dokazovať, že jej spisy sú pravé.