Poslanci NR SR v piatok totiž neposunuli do druhého čítania novelu zákona o obecnom zriadení z dielne poslancov Miroslava Kadúca (OĽaNO), Martina Poliačika (SaS) a Jany Žitňanskej (nezaradená). V súčasnosti sa na referende, aby bolo platné, musí zúčastniť aspoň polovica oprávnených voličov. S rovnakou iniciatívou poslanci neuspeli ani pred rokom.
Novela mala ponechať podmienku, že na prijatie návrhov tvoriacich predmet referenda by bol naďalej potrebný súhlasný prejav vôle nadpolovičnej väčšiny účastníkov referenda. Aby bola podnietená vyššia účasť obyvateľov obce a VÚC na aktívnom živote územnej samosprávy a posilnené práva občanov, opozícia navrhovala znížiť percentá potrebné na vyhlásenie referenda na základe petície skupiny obyvateľov obce. Ak by bola predložená petícia na vyhlásenie miestneho referenda v obci, poslanci navrhovali znížiť percento z 30 na 20 percent oprávnených voličov a v prípade vyhlásenia referenda na úrovni samosprávneho kraja zo súčasných 30 na desať percent oprávnených voličov.
Zároveň sa návrhom zákona mala zaviesť podmienka, že referendum (či už miestne, alebo na úrovni samosprávneho kraja) vyhlásené na základe petície určitého počtu oprávnených voličov, by sa mohlo konať iba v deň volieb do orgánov samosprávy obcí a krajov, prípadne v deň konania volieb s celoštátnou pôsobnosťou, teda volieb do NR SR, prezidenta SR alebo do Európskeho parlamentu.
Dôvodom týchto zmien podľa trojice poslancov bola snaha zabezpečiť prítomnosť väčšieho počtu oprávnených voličov na hlasovaní a významne šetriť peňažné prostriedky na uskutočnenie referenda. Neplatnosť kvóra sa však nemala týkať referenda o odvolaní starostu obce či predsedu samosprávneho kraja konaného na základe petície obyvateľov.
Podmienky rozdelenia obcí sa nezmenia
Podmienky rozdelenia obcí sa nezmenia. Národná rada SR neschválila novelu obecného zriadenia, v ktorej poslanec za OĽaNO Martin Fecko navrhoval zmeniť podmienky rozdelenia obcí. Podľa návrhu malo odčlenenie časti obce od obce závisieť od dĺžky spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti a obce, cesty spájajúcej odčleňovanú časť s obcou, petície na rozdelenie obce, ktorú bude musieť podporiť aspoň 60 % oprávnených voličov odčleňovanej časti obce a miestneho referenda, ktoré sa uskutoční len v odčleňovanej časti obce.
V súčasnosti platí, že sa obce môžu rozdeliť iba ak nové obce budú mať katastrálne územie tvoriace súvislý územný celok, budú mať najmenej 3-tisíc obyvateľov, urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce a do rozvoja odčleňovanej časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Novelou Fecko podmieňoval rozdelenie obce aj splnením novej podmienky, ktorá je priamo závislá od dĺžky spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a obce. Stanovuje, že dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti a obce nesmie byť menšia než polovica obvodu celkovej dĺžky hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce. „Takáto podmienka na prípadné odčlenenie časti obce predíde z územno-technického hľadiska nežiaducemu rozdeľovaniu obcí, v ktorých sú jednotlivé časti obce navzájom územne, personálne či organizačne prepojené s obcou,“ argumentoval poslanec obyčajných ľudí.
Právna norma stanovuje ako ďalšiu novú podmienku odčlenenia časti obce aj to, aby cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorej je súčasťou, neviedla cez inú obec.
V snahe umožniť obyvateľom časti obce rozhodovať o veciach verejných v tej časti obce, v ktorej žijú, sa ako druhá podmienka návrhu zákona na rozdelenie obce zvyšuje kvórum potrebné na podporu petície formou jej podpisu z 30 percent oprávnených voličov obce na 60 percent oprávnených voličov, nie však celej obce, ale iba oprávnených voličov odčleňovanej časti obce.
Podľa terajšej legislatívy sa miestne referendum koná na celom území obce, čo podľa Fecka spôsobuje, že menšie časti obce, ktoré síce spĺňajú všetky zákonné podmienky na ich odčlenenie od obce, odčlenenie nedosiahnu, pretože miestne referendum nebude platné. Poslanec za OĽaNO navrhoval, aby sa miestne referendum o rozdelení obce konalo len v odčleňovanej časti obce, pretože len tak možno zistiť skutočnú vôľu obyvateľov tej-ktorej časti obce. Platnosť a úspešnosť referenda by sa tak posudzovala podľa účasti a počtu oprávnených voličov len v odčleňovanej časti obce a nie obyvateľov celej obce.