Obloha rýchlo pustne. Strácame lastovičky aj orly

Nič len mŕtve ticho. Takto volá príroda o pomoc a takto sa prejavuje výrazný pokles biodiverzity na Slovensku, najmä medzi vtáčími druhmi. Ornitológovia upozorňujú na rapídny úbytok vtáctva v mestách či v lesoch, v niektorých prípadoch má strmšiu krivku ako v okolitých krajinách.

10.02.2014 12:20
barat, Barát, vladimir slobodnik, ornitolog,... Foto: ,
Slobodník montuje a spravuje stovky búdok na západnom Slovensku. Vtáky sa o ne doslova bijú, pretože bútľavé stromy miznú.
debata (38)

Miznú aj také „obyčajné“ vrabce, lastovičky, ale aj dudky, krakle, vlhy a z kedysi početnej populácie sokola kobcovitého hniezdi na Slovensku už len jediný posledný pár.

Výrazný úbytok potvrdili aj posledné tri sčítania vtákov, ktoré robila túto zimu Ochrana dravcov na Slovensku. „Zamerali sme sa na haju červenú, sokola rároha, orla kráľovského a orliaka morského a zistili sme výrazný rozdiel oproti minulému roku. Ich početnosť je o 50 až 70 percent nižšia. Orly kráľovské a sokoly rárohy sa stratili z nížin. V Nitrianskej pahorkatine pravidelne zimovalo šesť párov orlov, teraz sme zaznamenali len tri jedince,“ naznačil predseda združenia Jozef Chavko.

Dôvody náhleho poklesu u týchto štyroch vzácnych dravcov súvisia s činnosťou človeka. Svoj vplyv má meniaca sa klíma, ale aj intenzívna ťažba v lesoch, či použitie vysokoúčinných chemických látok v poľnohospodár­stve.

„Problémom je v mnohých prípadoch aj dotačná politika Európskej únie podporujúca veľkovýrobu kukurice, ktorá je pre vtáctvo pohromou. Výsledkom sú síce vyššie zisky, no živočíchy strácajú základné životné podmienky,“ upozornil Chavko. Zaorávajú sa všetky trávnaté pásy, aby sa čo najviac plochy využilo na výsadbu plodín. Zeleň chýba hmyzu a hmyz vtáctvu.

Pokles počtu vtáctva

  • u lesných druhov je pokles 3 percentá ročne, to je viac ako v okolitých krajinách
  • u druhov poľnohospodárskej krajiny zaznamenali ornitológovia 10-percentý pokles za 8 rokov
  • za obdobie 2005 až 2012 výrazne klesli počty lastovičky obyčajnej, stehlíka čížika, vrany popolavej, beluše veľkej, muchárika čiernohlavého, sliepočky vodnej, svrčiaka riečneho, slávika veľkého, orešnice perlovanej, rybára riečneho, kalužiaka červenonohého či drozda kolohrivca

Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko

Z polí sa vytráca život

„Na holých poliach už nepočuť svrčky, nelietajú motýle, v zemi nie sú dážďovky a kedysi najpočetnejší hlodavec hraboš poľný je čoraz vzácnejší. S tým významne súvisí aj pokles väčšiny druhov dravcov a sov," upozornil ornitológ. K posledným útočištiam bežných aj vzácnych vtáčích druhov patria porasty kríkov a pásy zelene tiahnuce sa pri vodných tokoch. Aj tie však miznú a neraz končia ako palivo v krbe.

„K zachovaniu zelene v nížinách neprospel ani novelizovaný zákon o ochrane prírody číslo 543, ktorým sa zlegalizoval výrub nelesnej vegetácie v ekologicky neprijateľnom rozsahu. Z nížin, kde je pre prírodu dôležitý každý strom, sa vyvážajú kamióny naložené drevom na výrobu štiepky. Odzeleňovanie poľnohospodárskej krajiny má zásadný vplyv na pokles biodiverzity. Odhadujem, že 50 až 80 percent biotopov poľnohospodárskej krajiny už nevytvára podmienky pre rozmnožovanie a zimovanie pôvodných druhov živočíchov a rastlín. Zachovanie čo najvyššieho počtu foriem života je veľmi dôležité aj pre človeka. Život podporuje život a narastajúca osamelosť je pre nás hrozbou," varoval Chavko.

Na Slovensku začali ubúdať aj také vtáčie druhy, ktorých početnosť je v iných krajinách stabilná. Tak znie jeden z výsledkov veľkého hodnotenia početnosti druhov vtáctva za roky 2005 až 2012. Príkladom je svrčiak riečny, ktorý dopláca na už spomínané výruby riečnych porastov. V tomto prípade sa dostáva do sporu ochrana prírody a ochrana obyvateľstva.

Správcovia tokov tvrdia, že výruby sú nevyhnutné, ak chcú zabezpečiť obce pred povodňami. Vodohospodári argumentujú tým, že husto zarastené brehy spomaľujú rozvodnené rieky a potoky.

Rúbe sa všetko. Zbytočne

Ochranári tento argument nespochybňujú, no namietajú rozsah takýchto protipovodňových opatrení. Stína sa masívne a aj tam, kde to netreba. „Na riekach sa likvidujú vrbiny, jelšiny, celá kríková vegetácia a svrčiak riečny tak prichádza o hniezdiská. Predpokladáme, že niektoré zásahy nemusia mať pozitívny dopad na sprietočňovanie,“ naznačil hovorca Slovenskej ornitologickej spoločnosti Ján Gúgh.

Pri výruboch sa navyše často nerešpektuje hniezdne obdobie a to je významný faktor, ktorý sa podpísal aj pod pokles svrčiaka riečneho, vytrácajúceho sa hlasu brehov riek.

Pozornejší návštevníci slovenského lesa podľa popredného ornitológa Vladimíra Slobodníka určite postrehli, že sa z neho vytrácajú bútľavé stromy. Dutinové hniezdiče sú na tom oveľa horšie ako pred 20-timi rokmi, nemajú kde hniezdiť.

A je tak menej počuť brhlíka, muchárika, sýkorku uhliarku, či žltochvosta hôrneho. Nedostatok bútľavín je tragédiou aj pre nenápadného ďatla krutohlava hnedého, ktorý si na rozdiel od ostatných druhov ďatlov nedokáže urobiť vlastnú dutinu.

Duté stromy chýbajú aj lesným sovám. Čo je príčinou? „Rubný vek smreka je u nás 80 rokov, buka 100 rokov. No za ten čas sa ani u jedného z nich nevytvoria prirodzené dutiny. Buky majú dutiny vo veku nad 140 rokov, smreky nad 100 rokov. V lesoch sa už nenechávajú takto staré stromy,“ naznačil ornitológ.

V Českej republike majú lesníci v pláne úloh rozvešiavanie búdok v mladých porastoch, na Slovensku to lesníci zväčša nerobia. Čiastočne ich suplujú takzvaní búdkári, ku ktorým patrí aj Slobodník. Rozvešal ich spolu so synom už asi 400, každú búdku viackrát do roka skontroluje, čistí, opraví.

V niektorých dubinách a dubohrabinách sa mu podarilo rozmiestniť až 30 búdok na hektár. Všetky sú obsadené a to je podľa neho dôkaz, že dutín je málo. "V niektorých hniezdia za jeden rok dva druhy. Príde najprv brhlík a potom muchárik. Je o ne doslova bitka.

A nielen medzi vtákmi, tlačia sa do nich plchy, pĺšiky, sršne, osy, divé včely. A prečo sú osadené vtákmi? Lebo je tam dostatok hmyzu na odchov mláďat. Ak by tam nehniezdili, v lese by bolo viac hmyzích škodcov a na listoch by boli značné množstvá húseníc," uviedol Slobodník.

Hovorca Slovenskej ornitologickej spoločnosti... Foto: Pravda, Andrej Barát
Gugh, ornitológ, vtáky, mapa, biodiverzita Hovorca Slovenskej ornitologickej spoločnosti Ján Gúgh vysvetľuje príčiny úbytku vtáctva.

Úbytok na dedine aj v meste

Vtáky odchádzajú aj od ľudí v mestách a dedinách, pretože tí sa vzďaľujú od prírody. Úpadok chovu hospodárskych zvierat sa podpísal pod veľký pokles lastovičiek. Sú závislé od maštalí, potrebujú teplo zo zvierat a z hnoja.

Vrabec domový si zas darmo hľadá slamu na stavbu hniezd v okolí dedinských domov, ktoré sa čoraz viac zapĺňa anglickými trávnikmi a skalkami. „Prestávajú sa chovať sliepky, prasatá, zajace a vrabec si tak už nenájde slamu na dvore a ani výklenok na drevenej kôlni, kde by si postavil hniezdo,“ podotkol Slobodník. V porovnaní s rokom 1980 klesli stavy vrabca domového v celej Európe o 64 percent a môže byť aj z neho aj na Slovensku ohrozený druh. Belorítky a dážďovníky trpia pre nešetrné zatepľovanie budov.

Najvýznamnejší vplyv na pestrosť krajiny majú poľnohospodári a tí podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislava Nemca rešpektujú chránené územia NATURA 2000. Hospodária v nich s obmedzeniami, nepostrekujú, kosia, utlmujú činnosť v čase hniezdenia.

Nemec zdôraznil, že najnovšie je vyhlásených 41 vtáčích území s celkovou rozlohou 1 282 811 hektárov. „Čo predstavuje 26,16% územia Slovenskej republiky. Viac ako 20 percent rozlohy zaberali spomedzi hodnotených krajín chránené vtáčie územia už iba v Holandsku a Dánsku. Dokonca vo Francúzsku, ktoré má bezpochyby veľmi rozmanité prírodné podmienky, zaberajú iba 1,6% z celkovej rozlohy,“ prízvukoval.

Podľa ochranárov je to našťastie dôkazom, že Slovensko má ešte dostatok vzácnych kútov. Nestačí sa však opatrne pohybovať len okolo vyznačených chránených území. Šetrenejšie by malo byť hospodárenie podľa Gúgha či Chavka aj uprostred veľkých lánov. Ako príklad uvádzajú družstvo v Lehniciach, kde opätovne vysádzajú trávne pásy, či vetrolamy, hoci im neprinášajú zisk.

Menej vtákov je nielen v meste, ale aj na dedine

Vtáky odchádzajú aj od ľudí v mestách a dedinách, pretože tí sa vzďaľujú od prírody. Úpadok chovu hospodárskych zvierat sa podpísal pod veľký pokles lastovičiek. Sú závislé od maštalí, potrebujú teplo zo zvierat a z hnoja. Vrabec domový si zas darmo hľadá slamu na stavbu hniezd v okolí dedinských domov, ktoré sa čoraz viac zapĺňa anglickými trávnikmi a skalkami.

„Prestávajú sa chovať sliepky, prasatá, zajace a vrabec si tak už nenájde slamu na dvore ani výklenok na drevenej kôlni, kde by si postavil hniezdo,“ uviedol ornitológ Vladimír Slobodník. V porovnaní s rokom 1980 klesli stavy vrabca domového v celej Európe o 64 percent a môže byť z neho aj na Slovensku ohrozený druh. Belorítky a dážďovníky trpia pre nešetrné zatepľovanie budov.

Najvýznamnejší vplyv na pestrosť krajiny majú poľnohospodári. Tí podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislava Nemca rešpektujú chránené územia NATURA 2000. Hospodária v nich s obmedzeniami, nepostrekujú, kosia, utlmujú činnosť v čase hniezdenia.

Nemec zdôraznil, že najnovšie je vyhlásených 41 vtáčích území s celkovou rozlohou 1 282 811 hektárov. „Čo predstavuje 26,16 % územia Slovenskej republiky. Viac ako 20 percent rozlohy zaberali spomedzi hodnotených krajín chránené vtáčie územia už iba v Holandsku a Dánsku. Dokonca vo Francúzsku, ktoré má bezpochyby veľmi rozmanité prírodné podmienky, zaberajú iba 1,6 % z celkovej rozlohy,“ prízvukoval.

Podľa ochranárov je to našťastie dôkazom, že Slovensko má ešte dostatok vzácnych kútov. Nestačí sa však opatrne pohybovať len okolo vyznačených chránených území. Šetrenejšie by malo byť hospodárenie podľa ochranárov aj uprostred veľkých lánov. Ako príklad uvádzajú družstvo v Lehniciach, kde opätovne vysádzajú trávne pásy či vetrolamy, hoci im neprinášajú zisk.

aba

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #vtáky #biodiverzita #ornitológovia #úbytok #lastovičky #orly