Vytvoril ho pri voľbách v roku 2004 a daroval víťazovi, prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Je to rodinka pod stromom s jedenástimi listami, toľko bolo kandidátov (Ľubo Roman sa vzdal kandidatúry). „Pri odovzdávaní som vysvetlil, že si obzerajú strom a vyberajú, koho budú voliť. Muž nakoniec odkláňa manželku, aby išli domov. Že aj tak sa nikomu nedá veriť. Prezident mi na to povedal s úsmevom, že sa bude snažiť, aby to tak nebolo,“ spomína rezbár.
Vtipné aj vážne udalosti, ktoré zasiahli Slovensko, ale aj kontroverzné osoby. Niektorí rezbári hľadajú v starých kmeňoch postavy z legiend a ľudového prostredia, Šrank sa však podujal vyrezávať Mojsejovcov či Slotov legendárny výrok: Do tankoch na Budapešť! Múzeu liptovskej dediny v Pribyline daroval Smútiace Tatry – rezbárske stvárnenie ničivej víchrice, ktorá sa pred desiatimi rokmi prehnala Tatrami. Ide o tri sestry, ktoré držia zlomenú lipovú halúzku.
„Chcem zachytávať udalosti, ktoré sa dejú a týkajú sa Slovenska. Aj humorné, ale aj tie smutnejšie, aby sa nezabudlo,“ naznačuje rezbár. Z dreva vytesal napríklad tri slovenské kopce, hokejku, puk a číslo 38. Pamätník Pavla Demitru, ktorý je dnes vystavený na zimnom štadióne v Trenčíne. Najnovšie vyrezal šesticu hudobníkov z kapely Desmod. „Robil som to dva týždne. Najľahšie sa robili tváre s okuliarmi, pri nich som sa nemusel toľko trápiť s detailmi,“ dodáva s úsmevom Šrank.
Ďalšie jeho dielo, neprehliadnuteľný lapášsky vodník, stojí pri hlavnej ceste v dedine. Cez leto sa pri ňom pristavujú vodiči a motorkári. Ako sa priznal jeden z vodičov oddychujúci pri veľkolapášskom bufete, vďaka vodníkovi vie, že už sa blíži k domovu, k Nitre. „Plánujem ešte dotvoriť šantiace vodníkove deti. Jedno malé vodníča bude mať srdiečkové trenírky a bude zachytené v momente, ako skáče do vody,“ dokresľuje slovami nahrubo otesanú sochu, na ktorej robí už od minulého leta.
Do topoľového dreva vytesal aj poslednú večeru v životnej veľkosti. Je najväčšia svojho druhu na Slovensku a trvalo mu to tri mesiace. Veľká časť umelcov stvárnila tento motív podobne ako Leonardo da Vinci – apoštoli sediaci s Ježišom za jedným dlhým stolom, všetci na jednej strane. „Ja som to chcel spraviť rodinne. Pri rodinnej oslave sa ľudia neposadia len za jednu stranu, ale dookola celého stola,“ hovorí rezbár a oprie sa o plece apoštola Matúša. Má lysinu a výraznejšiu tvár, pretože ako mýtnik vyberal peniaze. Neveriaci Tomáš zas sedí s očami dokorán a Judáš je so zatvorenými očami. A odvrátený bokom.
Súsošie si prišla vyfotiť svetová spravodajská agentúra Reuters, do rezbárovho dvora sa naň chodia pozerať návštevy zo zahraničia. Na Slovensku sa zatiaľ nenašla inštitúcia, ktorá by bola ochotná súsošie vystaviť.