Z návrhu predloženého do parlamentu, ktorého súčasťou sú aj ďalšie zmeny v justícii, vyplýva, že ak sa v disciplinárnom konaní voči sudcovi zistí, že je zodpovedný za prieťahy, bude sa od neho vymáhať suma alebo jej časť, ktorú za vzniknuté prieťahy priznal Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva.
„Opatrenie má za cieľ zvýrazniť zodpovednosť sudcov za výkon rozhodovacej činnosti pri rešpektovaní práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. Slovenská republika má len za minulý rok zaplatiť za prieťahy v súdnych konaniach viac ako milión eur. Takmer 800-tisíc priznal ako primerané finančné zadosťučinenie za prieťahy na všeobecných súdoch Ústavný súd SR.
Ďalších takmer 370-tisíc eur vyplatil štát na základe rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Príkladom extrémnych prieťahov je podľa informácií z Ústavného súdu prípad, ktorý sa na Okresnom súde Bratislava III ťahá už 30 rokov. Ústavný súd vlani rozhodol, že za to štát zaplatí primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30-tisíc eur.
„Nie je to celkom v poriadku, pretože by sa malo myslieť na to, že súdna moc a jej výkon je výkonom štátneho substrátu, ktorým je súd a prenášať v tejto súvislosti zodpovednosť na sudcu, sa nám nejaví neadekvátne,“ reagovala na návrh prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska.
So sudcami sa podľa nej o tejto téme nediskutovalo na parlamentnej pôde ani na ministerstve spravodlivosti. Bystrianska tvrdí, že aj podľa medzinárodných štandardov, ak príde k pochybeniam, zodpovednosť sudcu by sa mala riešiť v určitej tolerancii. „Podľa môjho súdu, nie je celkom možné vyvodzovať túto zodpovednosť v celom rozsahu. A ak by mala byť vyvodená, treba zvážiť mieru zodpovednosti,“ uviedla. Doplnila, že otázka individuálnej zodpovednosti, je v súvislosti s technickým vybavením súdov a pre množstvo prípadov, ktoré na súdy prichádzajú, citlivou témou.