Právnu normu predložili poslanci Smeru a súvisí s ústavnými zmenami, na ktorých sa dohodol Smer s KDH, a ktoré už prešli do druhého čítania.
Novela rieši okrem iného spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR, postavenie šéfa Súdnej rady v súvislosti s oddelením tejto funkcie od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. Právna norma sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti (PN-iek). Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom Súdnej rady dať návrh na odvolanie šéfa Súdnej rady. Predseda Súdnej rady SR by mal mať možnosť zúčastňovať sa na rokovaní parlamentu i vystúpiť v pléne.
Novinkou majú byť aj príplatky za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Majú zlepšiť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Sprísniť sa majú aj podmienky vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu, ktorý sa bežne označuje ako 13. a 14. plat. Podmienkou má byť viac práce. „Jednak sa zvyšuje kvóta pracovného času, ktorý musí sudca reálne odpracovať v rozhodnom polroku, zo 75 na 95 dní a súčasne sa zavádza negatívna podmienka spočívajúca vo vylúčení nároku na ďalší plat v prípade, ak dôjde k prerozdeleniu agendy pridelenej sudcovi, o ktorého ide,“ vysvetľujú navrhovatelia.
Zmeniť sa má aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. „A to tak, že upúšťa od ich náhodného generovania pre každý prípad disciplinárneho konania a namiesto toho zavádza štandardný mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce,“ píše sa v návrhu. Disciplinárne veci sa týmto senátom majú prideľovať náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Návrh na začatie disciplinárneho konania by mohol podľa novely podávať aj šéf Súdnej rady SR.
Upraviť sa majú tiež podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívanie inštitútu práce z domu. Právna norma rieši aj zneužívanie PN-iek. „Výslovne sa navrhuje zakotviť právo predsedu súdu požiadať príslušné orgány o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu,“ píšu predkladatelia. Účinnosť novely navrhujú na 1. septembra 2014.
Plénum zároveň odmietlo novelu Ústavy SR od Lucie Žitňanskej (nezaradená), ktorej cieľom bolo oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady SR. Aj keď exministerka spravodlivosti prišla s návrhom ako prvá, Smer a KDH túto zmenu premietli do svojej novely ústavy, ktorá sa už dostala do druhého čítania.
Z rovnakého dôvodu neuspeli ani poslanci Mosta-Híd, ktorí chceli novelou Ústavy SR zrušiť trestnoprávnu imunitu sudcov. Aj toto opatrenie už obsahuje spoločný návrh Smeru a KDH. S touto zmenou súvisí aj novela zákona o organizácii Ústavného súdu SR z dielne Mosta-Híd, ktorá tiež v parlamente neprešla.