Na projekte však aj napriek tomu trvá a nestopol ho ani rezort práce, ktorý posiela väčšinu sociálnych dávok. Obdobný zámer sa skončil v susednom Česku fiaskom.
Podľa materiálu, ku ktorému sa skončilo pripomienkovanie, plánuje minister financií Peter Kažimír každému poberateľovi dávok založiť bankový účet. Na ten by mu prichádzali všetky štátne dávky, na ktoré má nárok. Dôchodok, príspevky na lieky či sociálne štipendium by si následne mohol vybrať pomocou platobnej karty alebo previesť na účet v inej banke. Či bude založenie účtu povinné, kto zaplatí vystavenie platobnej karty alebo ako sa k peniazom dostanú tí, ktorí nevedia používať bankomat, zatiaľ nie je známe. Podrobnosťami sa chce rezort zaoberať až po schválení zámeru vládou.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Sociálna karta – v čí prospech?
Ministerstvo práce, ktoré vypláca väčšinu sociálnych dávok, upozornilo na viaceré medzery projektu. Spochybňuje aj jeden z jeho hlavných cieľov, sprehľadniť a odkontrolovať vyplácanie jednotlivých sociálnych dávok. Uvádza, že účinná kontrola funguje už dnes a ak dávka nie je využívaná na svoj účel, jej vyplácanie sa zastaví. Text zámeru podľa rezortu navádza k dojmu, že v sociálnych dávkach dnes nie je systém.
„Určite privítame akúkoľvek zmenu, ktorá zjednoduší vyplácanie dávok tak štátu, ako aj občanom. Bude však treba veľa diskutovať a objasniť úlohu Slovenskej pošty, respektíve Poštovej banky. Počkáme si na ďalšie analýzy,“ vysvetlil hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Ako ďalej upozorňuje v pripomienkach, nie je zrejmé, na čie náklady budú vedené účty a vydávané karty v rámci siete Poštovej banky alebo inej vhodnej inštitúcie. „Rovnako sa nevie, kto uhradí poplatok za zavedenie karty občanom v hmotnej núdzi a či výbery budú spoplatnené,“ vymenúva sporné body rezort práce.
Čo musí rezort financií doriešiť
- kto zaplatí vedenie účtov a vydanie platobných kariet
- či bude výber sociálnych dávok z bankomatu alebo v pobočke spoplatnený
- ako si peniaze vyzdvihnú starší, zdravotne postihnutí alebo ľudia s nízkou finančnou gramotnosťou
- či ostane možnosť výberu peňazí aj pomocou poštovej poukážky
- ako sa poberatelia dostanú k celej dávke, keď bankomaty vydávajú iba určité sumy (10, 20, 50 eur a pod.)
- kto sa dostane k informáciám, ako poberatelia dávok využívajú svoje peniaze
Návrh podľa neho nespresňuje ani to, či využívanie štátneho účtu bude povinné a či umožní výber peňazí len pomocou bankomatu, alebo aj klasickými poštovými poukážkami. Upozorňuje na časť občanov, ktorá sa s novým systémom pravdepodobne nestotožní. „Do okruhu poberateľov dávok patria aj osoby v dôchodkovom veku s trvalým pobytom napríklad na lazoch a v nedostupnejších lokalitách. Prístup k bankovým službám je tam obmedzený,“ dodalo ministerstvo práce s tým, že mnohí ľudia nemajú potrebnú finančnú gramotnosť.
Tvorcovia návrhu to chcú vyriešiť spoluprácou so Slovenskou poštou, ktorá má na celom území asi 1 500 pobočiek a je najbližšie k ľuďom. „Dnes štát väčšinu sociálnych dávok vypláca prostredníctvom Slovenskej pošty. Dá sa preto predpokladať, že aj naďalej bude jedným z distribučných kanálov na vyplácanie dávok,“ uvádza poradca KPMG Slovensko Rastislav Nemec. Spravovať účty, vydávať karty a prevádzkovať bankomaty môžu banky, nie pošta. Ministerstvo práce preto v pripomienke nehovorí o Slovenskej pošte, ale o Poštovej banke. Tá je však súkromnou spoločnosťou.
„Všetky rokovania prebiehajú medzi Slovenskou poštou a ministerstvom financií. Musíte sa obrátiť na nich,“ stručne zareagovala hovorkyňa Poštovej banky Naďa Urbanová. Slovenská pošta nám do uzávierky neodpovedala.
Odborníci upozorňujú, že ak si štát vyberie priamo partnera bez verejnej súťaže, môže sa to Slovensku vypomstiť. Peniaze na projekt chce totiž čerpať z eurofondov. Podľa advokáta kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovana Palu hrozí, že ak by sa tender obišiel, uhradenie z európskych peňazí by bolo neoprávnené. „Čo sa ale týka Slovenskej pošty, s ktorou štát zvažuje spoluprácu, tu je predčasné sa vyjadrovať. Nepoznáme totiž detaily zámeru a nevieme, akú konkrétnu úlohu by pošta mala v celom projekte plniť,“ hovorí Pala.
Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív by mala byť vypísaná verejná súťaž na banku. „Predišlo by sa špekuláciám. Jedna vec je dostupnosť, druhou cena, ktorú by konkurencia mohla stlačiť nižšie,“ myslí si.
Výber banky, ale aj ďalšie sporné otázky riešili pri obdobnom projekte aj Česi. Takzvané sKarty, na ktoré obyvateľom chodili nepoistné sociálne dávky, zaviedli v júli 2012. Už v novembri 2013 ich však zrušili. Dôvodom bola ostrá kritika politikov, odborov, ombudsmana, mimovládok a tiež samotných poberateľov dávok. Dotiahnuté neboli výbery z bankomatov, spoplatňovanie služieb ani ochrana osobných údajov.
Rezort financií upozorňuje, že sa nechce vydať českou cestou. V čom bude náš projekt iný, však neuviedol. „Materiál sa predkladá vláde za účelom jeho poverenia na vypracovanie koncepcie, v žiadnom prípade nie na schválenie akéhokoľvek vecného zámeru. Prirovnávať naše snahy so situáciou v Českej republike považujeme za vrcholne nekorektné. Navyše na základe informácií, ktoré máme, je pre nás ich model vylúčený,“ stručne zareagoval tlačový odbor ministerstva financií.
sKarty v Česku zrušili
Jedným z dôvodov, prečo projekt vyplácania štátnych dávok cez karty v Česku stroskotal, boli bankové poplatky. Sociálne karty alebo sKarty prevádzkovala Česká sporiteľňa, ktorá vyhrala verejnú súťaž.
Poberatelia mali bezplatný iba jeden výber z bankomatu, a to aj v prípade, že im dávky v mesiaci nabiehali postupne. Druhým problémom bola minimálna suma 200 českých korún, ktorú bankomaty vydávali. „Takže napríklad ak mal príjemca na špeciálnom účte k sKarte zostatok 380 korún, tak z bankomatu si mohol vybrať iba 200 korún,“ upozorňuje na nedoriešený problém hovorca českého ministerstva práce Petr Sulek.
V prípade, že si človek chcel vybrať celú sumu, musel ísť priamo do pobočky a zaplatiť manipulačný poplatok. „Napríklad pre ľudí so zdravotným postihnutím bola návšteva banky veľmi obťažná. Ak sa chceli dostať ku celej svojej podpore, nič iné im neostávalo,“ povedal pre Pravdu Václav Krása, predseda Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím v Česku, ktorý bol jedným z hlavných kritikov projektu.
Otázniky v susednej krajine viseli aj nad ochranou osobných údajov. Poberatelia totiž museli súhlasiť, že sporiteľňa bude ministerstvu práce posúvať informácie o jednotlivých platbách. „Dôvodom mala byť kontrola priznaných účelových dávok. Lenže väčšina z nich účelová nebola a ministerstvo nemalo právo zisťovať, na aký účel človek peniaze používa. Bol to neprimeraný zásah do práva na ochranu súkromia klientov,“ vyčítal systému bývalý český ombudsman Pavel Varvařovský.
Okrem platenia mala česká sKarta viacero ďalších funkcií. Slúžila ako identifikačný doklad aj preukaz osoby so zdravotným postihnutím. Ombudsman upozorňoval, že to viedlo k neprimeranému združovaniu osobných údajov.
V neposlednom rade bol problém aj so samotným používaním karty. Bránili sa mu najmä starší ľudia a zdravotne postihnutí. Aj z tohto dôvodu karta po niečo vyše roku v Česku skončila. „Tento systém by som neodporúčal. V niektorých krajinách sú využívané takzvané dobíjacie karty pre ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. Z nich si potom môžu nakúpiť, nie však alkohol, cigarety a podobné veci. Toto naša sKarta nevedela,“ zhrnul projekt Václav Krása.
Hovorkyňa súčasnej českej ombudsmanky Iva Hrazdílková je vo vyjadreniach opatrnejšia. „Slovensko má možnosť dôkladne sa zoznámiť s českým projektom sKarty, preštudovať si rozhodnutie nášho Ústavného súdu a vyvarovať sa opakovania našich chýb,“ uviedla.