Vláda: Slovensko má strážiť bezpečnostné centrum v nonstop prevádzke

Na Slovensku by malo vzniknúť nonstop fungujúce pracovisko na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie u nás a vo svete. Analytické informačné centrum na nadrezortnej úrovni s označením SITCEN SR navrhuje zámer, ktorý v stredu odsúhlasila vláda.

04.06.2014 12:58
úrad vlády Foto: ,
Úradu vlády SR
debata

Podľa materiálu treba reagovať na dynamické zmeny bezpečnostného prostredia. „Akútna potreba vytvorenia SIT­CEN SR vyplýva aj z vývoja aktuálnej bezpečnostnej situácie na Ukrajine,“ konštatuje vládny materiál.

V roku 2000 zriadili na ministerstve zahraničných vecí Dočasné situačné centrum SR, ktoré hodnotí vývoj krízových situácií v zahraničí s dôsledkami na bezpečnostné záujmy našej krajiny. Zasadá nepravidelne. Po prípadnom vytvorení SITCEN SR by sa zrušilo. Pri Slovenskej informačnej službe vzniklo od januára 2013 Národné bezpečnostné analytické centrum. Zaoberá sa bezpečnostnou situáciou, so zameraním najmä na terorizmus. Priebežné vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku a vo svete robia aj jednotlivé ministerstvá a ďalšie štátne orgány, väčšinou podľa interných pokynov. Komplexné a nepretržité vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku a vo svete sa na nadrezortnej úrovni u nás nevykonáva, vysvetľuje materiál dôvody, prečo treba vytvoriť situačné centrum SITCEN SR. 

Podľa návrhu by SITCEN SR malo byť samostatným organizačným prvkom v štruktúre Kancelárie Bezpečnostnej rady SR. „Takýto spôsob kreovania pracoviska by bol personálne, zdrojovo, materiálne a finančne najmenej náročný, umožňoval by využívať aj existujúce kapacity,“ tvrdí vládny zámer. Nové centrum by malo fungovať v nepretržitom režime. Na zmeny by pracovala vždy časť personálu, ostatní pracovníci by boli mimo pracovnej doby v pohotovosti. Sídlo centra by podľa materiálu mohlo byť v priestoroch ministerstva obrany. Ako by konkrétne vyzerala jeho organizačná štruktúra, personálne, technologické zabezpečenie a ďalšie podrobnosti, by mala riešiť štúdia uskutočniteľnosti projektu. Štúdiu má predložiť do konca októbra minister obrany na rokovanie Bezpečnostnej rady SR a vlády.

Na most cez Hornád do Maďarska prispeje Európska únia

Vláda v stredu schválila návrh na uzavretie medzivládnej dohody medzi SR a Maďarskom o výstavbe cestného mosta ponad rieku Hornád a príjazdových ciest na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Kechnec a Abaújvár. Predpokladané náklady SR, ktorá uhradí 50 % celkových nákladov, na stavbu nového mosta a nadväzujúcej komunikácie na slovenskej strane sú 2,405 mil. eur, z toho v tomto roku 962,2 tis. eur a v budúcom 1,443 mil. eur. Z európskych zdrojov bude prefinancovaných 85 % oprávnených výdavkov slovenskej časti projektu.

Európska únia poskytne na financovanie slovenskej časti projektu takmer 2,045 mil. eur z Programu európskej územnej spolupráce na roky 2007 až 2013. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v rámci spolufinancovania zo štátneho rozpočtu prispeje sumou 240,55 tis. eur z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarska a Slovenska a obec Kechnec z vlastných zdrojov zaplatí zvyšných 120,27 tis. eur.

Plánovaná dĺžka mostu cez Hornád je 60 metrov a prístupových komunikácií 1 256 metrov, z toho na území SR takmer 988 metrov a v Maďarsku vyše 268 metrov. Košický samosprávny kraj požiadal ministerstvo dopravy o vypracovanie a uzavretie medzivládnej dohody o výstavbe mosta cez Hornád vlani v septembri. Obec Kechnec je partnerom v slovensko-maďarskom projekte na výstavbu mosta.

Dlh nemocníc v SP vzrástol počas apríla na 96,6 mil. eur

Zdravotnícke zariadenia dlhujú na sociálnych odvodoch o 10,3 mil. eur viac, ako to bolo na začiatku roka. Ku koncu apríla Sociálna poisťovňa (SP) evidovala pohľadávky voči nemocniciam už v sume 96,6 mil. eur. Oproti marcu ide o nárast o 970 tisíc eur. Dlh v poisťovni má päť zdravotníckych zaradení ministerstva zdravotníctva (MZ) a 15 transformovaných nemocníc. Pohľadávky počas apríla vzrástli voči jedenástim z nich. Vyplýva to z informácií SP, ktoré v stredu vzala vláda na vedomie.

Zdravotnícke zariadenia MZ dlhovali ku koncu minulého mesiaca 63,2 mil. eur, čo je medzimesačne viac o 390 tis. eur. Nárast pohľadávok eviduje Sociálna poisťovňa pri Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Národnej transfúznej službe SR a Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava.

Transformované nemocnice nemajú vyrovnané záväzky v objeme 33,4 mil. eur. V porovnaní s marcom to predstavuje nárast o 580 tis. eur. Dlh z titulu neplatenia mesačných odvodov prehĺbila Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach, NsP v Považskej Bystrici, Dunajskej Strede, Myjave, Ilave, Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o., Veľký Krtíš, Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš a Sanatórium Tatranská Kotlina, n.o.

debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #Úrad vlády SR