Užívali si nedeľné Raňajky v tráve, presne tak, ako ich pred 151 rokmi namaľoval impresionista Édouard Manet. Len s tým rozdielom, že krásky tentoraz umelcom a zvedavcom nepózovali nahé, ale odeté v dobových šatách s pásikmi, nadýchanými volánmi a dlhými kvetovanými sukňami, ktoré jednostaj naťahoval vietor. Sprevádzali ich džentlmeni v cylindroch a vo šviháckych vestách. Detiská sa bláznili v kolotoči z prútených košov a každý si plnými dúškami užíval tú veľkú vzácnosť. Pohodu.
Pre mladíka s odvážnymi fúzmi a bohatým obočím to bol napríklad čierny kozárovský chlieb s kolieskami dedovej klobásy. Pre Petra Havrilu to bola originálna zmrzlina. Príchuť maková so slivovicou! Veselo si ju niesol z jedného zo stánkov rozložených pod kostolíkom. Pre rodinu Martiškovcov je pohoda vtedy, keď môžu od všetkého vypnúť.
„Sadnúť si na deku, rozjímať nad okolím, prírodou. Je to vzácne. Celý život ide ako na bežiacom páse, človek sa nezastaví a zrazu príde takáto chvíľa, tak si ju treba užiť. Verím, že stretneme známych, čo sme ich roky nevideli,“ prezradila Jana Martišková. Jej manžel Ľuboš k tomu ešte odporučil víno od Mária Kormančíka z Dražoviecc, skvelý je jeho veltlín alebo rizling.
Čas na oddych si našiel aj primátor Nitry Jozef Dvonč, hoci ešte v sobotu večer bol na koncerte a diskotéke v amfiteátri na Zobore. Ako vlastne najradšej oddychuje taký primátor? „Nuž v tomto období je to zložité. Podujatí je veľa, čakajú nás mestské slávnosti. Je to určitá forma oddychu, keď sa stretávam s ľuďmi na podujatiach. Človek má dobrý pocit, že sú navštevované. Ale keď mám byť úprimný, potrebujem mať aj čas len pre seba. Sedieť niekde pri vode a čítať si,“ dodal s úsmevom.
V ovzduší sa striedali arómy všakovakých fajnových tabačikov s vôňou čokolády. Cestičku k veľkému pikniku sprevádzali krídla anjelov bdiacich v tieni stromov. Ľudia si mohli prezrieť výstavu Katky Jahnovej a potom sa započúvať do tónov skupín Musicantica Slovaca či Páni času. Ich repertoár je pestrou zmesou keltskej a stredovekej hudby, predviedli nástroje s nezvyčajnými zvukmi a menami. Napríklad šalmaj je historický dychový dvojplátkový nástroj, akoby koniec gájd, a hrala na ňom Zuzana Hanusová.
Organizátorka Emília Domanová mohla byť spokojná. Spoločne s návštevníkmi poskladala na lúke „obrázok“ ako od Maneta či Moneta. „Z ich obrazov vychádza pohoda, noblesa a mňa lákalo preniesť to aj do tohto magického prostredia,“ naznačila. Prvý piknik zorganizovala vlani, keď Dražovce, dnes mestská časť Nitry, kedysi samostatná obec, oslavovali 900. výročie prvej písomnej zmienky.