Kvasenie v pravici neustáva, ale búrka ešte len príde

Politológa Michala Horského tento fakt neprekvapuje, pravica totiž nepodstúpila integračný proces, tak ako to urobili ľavicové strany, ktoré sa za uplynulých desať rokov spojili pod značkou Smeru. Horský upozornil, že ďalším problémom je nevyprofilovanosť strán. Navyše vplyv na pohyby v parlamente mala aj finančná, hospodárska a sociálna kríza, pričom sa nerátalo s tým, že bude mať aj vážne politické prejavy. „Tie spočívajú v oslabení váhy politických strán a tradičnej politiky, vo fragmentácii parlamentu a parlamentných zoskupení a v nástupe antipolitiky a politiky oligarchov, ktorí nemajú priame ideovo-hodnotové a stranícke väzby,“ uviedol politológ, čo je podľa neho typické nielen pre Slovensko, ale aj južnú či stredovýchodnú Európu. Podľa Horského v období krízy sa vplyv reforiem bývalej pravicovej vlády na Slovensku oslabil, ale pravica zároveň nedokázala vytvárať nové myšlienky. „Už nástup politických zoskupení typu SaS a Obyčajní ľudia bol toho jasným dôkazom,“ dodal Horský.

Podľa sociológa Pavla Haulíka sa schyľuje k búrke na politickej scéne. „Ešte komunálne voľby zapôsobia na strany ako určité sedatívum, ale potom si myslím, že ten pohyb môže byť relatívne rýchly, ale aj nemusí,“ zhodnotil. Ako ďalej vysvetlil, politické rozloženie je náchylné na zmeny, nemyslí tým však preskupovanie poslancov. „Máme tu veľmi nestabilné politické strany, pretože ak sa niekoľko subjektov parlamente ocitá na hranici podpory okolo päť percent a dianie v stranách nesmeruje k ich posilňovaniu, tak pohyby sa dajú očakávať,“ objasnil. Podľa Haulíka akoby vyčleňujúci sa poslanci spomínané zmeny naznačovali. „Keby bola politická scéna stabilná, tak by v takom rozsahu nedochádzalo k zmenám v parlamentných kluboch,“ dodal.

Súčasný počet nezávislých v parlamente nie je rekordný. Po rokoch poklesu však opäť začal stúpať. Historický najväčší počet nezávislých, až 30, mal parlament v rokoch 1998 až 2002. Išlo o obdobie prvej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa začali rozpadávať naprieč politickým spektrom HZDS, SNS, SOP, SDĽ a volebná strana SDK vytvorená pod tlakom Mečiarovho volebného zákona. Rozvrat poslaneckých klubov pokračoval aj za druhej Dzurindovej vlády, keď nezávislých bolo 25. Za prvej vlády Roberta Fica ich počet klesol na 15 a za poslednej vlády Ivety Radičovej bolo nezávislých len sedem.

Pravica sa po páde Radičovej vlády pokúsila o projekt Ľudovej platformy, v ktorej boli zoskupené KDH, SDKÚ a Most-Híd. Sami politici priznávajú, že to bola slepá ulička. „To určite, ale nedá sa robiť promptne, keď jeden to brzdí,“ povedal šéf Mostu-Híd Béla Bugár. Podobne aj podpredseda KDH Július Brocka uviedol, že v rámci platformy „sme často zachraňovali iných, a to vyčerpáva, pretože nemáme možnosť ovplyvňovať, čo sa deje v iných stranách“.

Podľa sociológa Haulíka nemôže fungovať celok, ktorý nemá prirodzeného alebo aspoň nejakého lídra. „Boli to strany, ktoré sa veľkosťou príliš neodlišovali a aj ich vzťahy, najmä smerom do minulosti, boli pošramotené,“ doplnil. Politológ Horský pripomenul, že Ľudová platforma zlyhala v župných voľbách v Banskej Bystrici či v Košiciach a viac ako rok neúspešne hľadala spoločného prezidentského kandidáta.

Dnes sa strany v parlamente rozhodli hrať každá sama za seba. Viacerým ide o holé prežitie, pretože vôbec nemajú isté, či prekročia po voľbách prah parlamentu. Ak sa aj objaví nejaká spoločná iniciatíva, ide o vždy o konkrétny prípad. „To sa nielen zdá, ale aj vedome sa o to usilujem. Po tom, čo sa náš pokus o projekt Ľudovej platformy ukázal ako neživotaschopný, utvrdil som sa v názore, že každá strana sa musí usilovať byť sama pevnou, lebo len tak môže prispieť k pevnosti aj prípadných budúcich koalícií,“ potvrdil samostatný postup každej strany Brocka.

Pevnosťou sa vyznačuje klub Smeru. Šéf strany Robert Fico viackrát poukázal na to, že im ešte žiadny poslanec neodišiel. Podpredseda klubu Smeru Miroslav Číž povedal, že je to prirodzené, lebo strana je konsolidovaná. Podľa neho v prostredí, v ktorom sa Smer pohybuje, je silný tlak medzinárodných korporácií, dnes už aj domácich finančných skupín a aj mediálneho prostredia, ktoré nemá demokratické znaky, lebo sú len pravicové noviny. „S hodnotovým systémom, ktorý podporuje väčšina občanov, keďže máme najväčší počet hlasov, nepracuje nikto a ani s ním nevedie seriózny dialóg. Už aj tento moment nás drží spolu a zjednocuje, lebo účinné opatrenia môžeme urobiť len vtedy, ak budeme jednotní,“ uviedol Číž.

Sociológovi Haulíkovi však chýba v strane širšia diskusia, čo sa ukázalo aj na sneme. „Jedine príspevok Marka Maďariča bol o tom, že strana by mala inak riešiť svoje vnútorné problémy a mal by tam byť dialóg,“ poznamenal sociológ. Podľa neho strana by nemala byť postavená len na tom, či jej líder vládze a či sa mu chce. „Musí prežiť aj výmenu lídrov, inak to nie je strana,“ doplnil. Politológ Horský poukázal na skutočnosť, že Smer svoju politickú ponuku vytváral na pozadí trieštiacej sa pravice. „Strana, ktorá ide hore, nestráca ani poslancov a nadobúda preferencie. Keď začne strana upadať, začne sa trieštiť a končí tak, ako sa zdá, že skončia strany typu SDKÚ a SaS,“ dodal Horský.