Zosuv vo Vrátnej doline: Sme súčasťou globálnej zmeny klímy, hovorí odborník

Klimatológ SHMÚ Pavol Faško pripomína, že v súčasnosti máme iný charakter počasia, ako bol v minulosti. Kedysi boli pre toto ročné obdobie charakteristické zrážky, ktoré trvali dlhší čas. Teraz však prevládajú skôr búrky, ktoré sa dajú označiť aj ako búrky z tepla.

22.07.2014 17:59
Záplavy, storočná voda, Vrátna Foto: ,
Voda vo Vrátnej doline poškodila cestu. Zosunuli sa aj svahy Hromové a Steny, dolinou sa valila voda, blato, kamene, stromy. Zostali tam desiatky uviaznutých turistov, aj deti.
debata (17)

Búrkový oblak sa môže veľmi rýchlo vyvíjať a často sa stáva, že v priestore, kde sa vytvorí, zrážky aj spadnú. Tak vznikajú veľké regionálne rozdiely v množstve zrážok. Napríklad zatiaľ čo na severe spadlo obrovské množstvo vody, na juhu Slovenska, v Jaslovských Bohuniciach, Nitre či Dudinciach v pondelok vôbec nepršalo.

Najbližšie dni: Stále teplo a vlhko

Charakter počasia sa ani v najbližších dňoch veľmi nezmení. Bude teplo, ale zároveň vlhko. Zajtra bude prevažne veľká oblačnosť, na viacerých miestach dážď, prehánky a ojedinele aj búrky. Najvyššia denná teplota dosiahne 22 až 27 stupňov. Rovnako teplo bude aj vo štvrtok, keď očakávajú meteorológovia ojedinele búrky najmä na severe a východe. V piatok má byť prevažne polooblačno s občasnými prehánkami alebo búrkami. Teplota vzduchu o niečo stúpne, bude sa pohybovať od 23 do 28 stupňov. Víkend má byť už horúci, teploty sa na niektorých miestach vyšplhajú nad 30 stupňov, stále však bude polooblačno s ojedinelými prehánkami alebo búrkami.

Storočná voda v potoku vo Vrátnej doline

Najviac vody spadlo počas pondelkovej búrky v Ľubochni v Ružomberskom okrese, a to vyše 73 milimetrov. V ďalších lokalitách severného Slovenska boli úhrny zrážok len o málo nižšie, napríklad v Žiline takmer 69 a vo Vrátnej doline vyše 66 milimetrov.

„Ak niekde napadalo 70 milimetrov zrážok, znamená to, že spadlo 70 litrov vody na jeden štvorcový meter. Keď rozlejeme liter vody na jeden štvorcový meter, tak voda bude mať výšku 1 milimeter,“ vysvetľuje pre lepšiu predstavivosť Marcel Zvolenský, hydrológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu (SHMÚ).

Podľa žilinských hydrológov tiekla po takejto silnej búrke v potoku vo Vrátnej doline približne 50– až 100-ročná voda. Jej presný prietok však v súčasnosti nevedia vypočítať. Bežný prietok vody je v tomto potoku asi 50 až 100 litrov za sekundu. Je to extrémna udalosť, ktorá sa nestáva často, ale to neznamená, že sa vyskytuje pravidelne každých päťdesiat rokov. Môže byť aj dvakrát za rok, potom sa však takéto niečo sto rokov vôbec nevyskytne. Je to len štatistický ukazovateľ, ktorý nehovorí nič o pravidelnosti.

Upratovanie po búrke v Terchovej.
Upratovanie po búrke v Terchovej.
+21Voda vo Vrátnej doline poškodila cestu....

Výrazný podiel na ničivej sile však podľa hydrológov nemala samotná voda, ale kamenná lavína, ktorá sa spolu s brvnami a bahnom valila dolinou. (Čítajte aj v článku Vrátnu dolinu pomôže prehľadať aj vrtuľník…)

S extrémnymi zrážkami si neporadí ani ten najzdravší les

Nájsť odpoveď na otázku, prečo sa zosunul svah vo Vrátnej doline, nebude pre odborníkov jednoduché. Laici to vyriešili hneď. Už krátko po smršti, ktorá sa prehnala severným Slovenskom, sa strhla búrka v internetových debatách. Časť diskutujúcich sa bije za to, že je to ďalší dôsledok bezohľadného hospodárenia človeka v lesoch. Podľa profesora Vladimíra Čabouna, výskumníka Národného lesníckeho centra, to nemusí byť celkom tak.

Odborníci musia najprv stanoviť, aká hrubá bola v skutočnosti vrstva, ktorá sa zosunula. „Rozhodujúce je práve to, v akej hĺbke došlo k zosuvu. Ak to bolo len v povrchovej vrstve, vtedy by to mohlo naznačovať zlý spôsob hospodárenia,“ mienil expert. Dôležité bude tiež zistenie, koľko vody v doline spadlo v prechádzajúcom období. „Záleží tiež na tom, ako veľmi bola pôda v danom horizonte nasýtená vodou. Ak tam bol les, tak by sa časť vody mohla do určitej vrstvy odpariť. Les by to celé navyše spevňoval koreňmi. Ak tam les nebol, voda sa nemusela dostatočne odparovať, pôda tam nebola spevnená a teoreticky tam mohol nastať pôdotok.“

Čaboun však upozornil ešte na jeden fakt, ktorý pripomínajú v posledných rokoch klimatológovia. Aj podľa neho sme skutočne svedkami globálnej klimatickej zmeny. „Prejavuje sa nielen tým, že je teplejšie, ale že extrémy počasia sú omnoho častejšie a intenzívnejšie. A neexistuje les, ktorý by dokázal zabrániť povodni či zosuvu pri extrémnych zrážkach,“ zdôraznil.

Situáciu pri zosuve svahu možno podľa neho prirovnať k nádobe na vodu. Zalesnený svah je väčšia nádoba ako svah bez porastu. „No každá nádoba má svoje limity a začne pretekať. A presne to isté je aj s lesom, aj lesné spoločenstvo má svoje hranice,“ poznamenal. Pri veľmi výdatných zrážkach môže so zeminou zletieť aj zdravý les. Podľa hydrológov bola v potoku vo Vrátnej doline po ničivej búrke zaznamenaná 50-ročná voda, čo možno považovať za mimoriadnu udalosť.

„Určite treba zistiť, aká bola primárna príčina zosuvu. Či bola v geológii svahu, alebo tam bol zárez cesty, ktorý narušil stabilitu svahu. Alebo nebolo spravené odvodnenie. Treba sa poučiť a povedať si do budúcnosti, že je nutné urobiť také opatrenia, aby sme tomu zabránili,“ dodal.
(aba)

17 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #SHMÚ #búrky #povodne #Terchová #Vrátna dolina