"Ako obyčajne budú porazení bežní Rusi,“ povedal pre Pravdu expert z Lowyovho inštitútu pre medzinárodné vzťahy v Sydney. Winterbottom v tejto súvislosti pripomína prvotnú reakciu Ruska na ohlásené pritvrdené západné sankcie.
"Videli sme zo strany Moskvy odpoveď vo forme zákazu dovozu poľského ovocia a zeleniny pod zámienkou, že nespĺňajú hygienické normy,“ vysvetľuje expert. "Čína je už teraz veľkým exportérom ovocia a zeleniny do Ruska. Môže získať z obmedzenia dovozu z Európy. Iróniou je, že kým obavy týkajúce sa hygieny v prípade dovozu ovocia a zeleniny z Číny sú skutočné, čo sa týka exportu z Európy, je to vymyslený dôvod,“ uviedol Winterbottom, prečo si myslí, že na problém okolo sankcií v skutočnosti v prvom rade doplatia obyčajní Rusi.
Epizóda s ovocím a zeleninou totiž pomerne jasne odráža momentálny vzťah Ruska a Číny. Moskvu v tejto chvíli Peking potrebuje zo strategického hľadiska viac, ako je to naopak. Rusko v máji podpísalo dohodu o dodávkach zemného plynu Číne. Jej presné podmienky nezverejnili. Od roku 2018 by však malo Rusko dodávať Číne zemný plyn spočiatku v objeme 38 miliárd kubických metrov za rok, postupne by to malo narásť až na 61 miliárd.
Hodnota kontraktu je údajne 400 miliárd dolárov. Podľa mnohých analytikov pri rokovaniach mala posledné slovo o cene Čína. Jej rozvíjajúca sa ekonomika plyn potrebuje. Dohoda sa však zrodila po desiatich rokoch rokovaní práve v čase ukrajinskej krízy a západných sankcií. Naznačuje to, že po nej Rusko už skutočne túžilo.
Expertka na energetiku Erica Dowsonová z Brookingsovho inštitútu odhaduje, že Čína zaplatí za tisíc kubických metrov plynu okolo 350 dolárov. Je to približne toľko, koľko je pre Peking cena plynu z Turkménska. Podľa investičnej banky Merrill Lynch bude ešte ruskú stranu stáť vybudovane plynovej infraštruktúry okolo 55 miliárd dolárov.
"Moskva nemá veľa priestoru na manévrovanie. Je v zložitej pozícii. Ešte pred ukrajinskou krízou sa Rusko stávalo strategicky viac závislé od Číny. Teraz, a po podpise dohody o dodávkach plynu, v Moskve vidíme dokonca výraznejší príklon k Pekingu. Je to však za podmienok, ktoré oveľa viac nahrávajú Číňanom,“ uviedol pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy Bobo Lo.
Podľa odborníka je pre Čínu ukrajinská kríza výhodná. Lo pripomína, že Peking nesúhlasil s anexiou Krymu, lebo by mu to vytváralo do budúcnosti problémy v Tibete, Sin-ťiangu či na Taiwane.
"Rusko je však teraz v pozícii, že bude podporovať čínske záujmy. Kremeľ sa snažil o väčšiu rovnováhu vo vzťahoch k ázijských krajinám. Tento proces sa zastavil. Prednosť má len na Čína. Peking má oveľa väčší priestor na manévrovanie vo vzťahu s Moskvou. Videli sme to aj na dohode o plyne a ďalšie kontrakty môžu byť tiež skôr výhodnejšia pre Čínu,“ myslí si Lo. "Peking v podstate chce, aby bola Moskva závislá od vývozu energií od neho. Číne by to umožnilo kontrolovať ceny.“
Odborníci sa úplne nezhodnú na tom, nakoľko trhy v rozvíjajúcich sa krajinách môžu zaceliť rany, ktoré uštedria ruskej ekonomike západné sankcie.
"Opatrenie Rusko zasiahnu. Moskva jednoznačne potrebuje zahraničné investície na modernizáciu hospodárstva. Určite však Európania prichádzajú o investičné možnosti. A finančné straty Rusku môže vykompenzovať Čína,“ reagoval pre Pravdu Šiničiro Tabata, expert na ruskú ekonomiku z Hokkaidoskej univerzity.
"Nepredpokladám, že rozvíjajúce sa trhy môžu zastúpiť európske a americké produkty, ktoré zahŕňajú sankcie. Teda ropné a obranné technológie a strednodobé a dlhodobé finančné služby,“ tvrdí však Winterbottom.
Podľa Edwarda Chowa z washingtonského Centra pre medzinárodné a strategické štúdie problém spočíva v tom, že západne sankcie sťažujú aj ostatným obchod s Moskvou. "Z oslabenej ruskej ekonomiky, ktorá môže mať problémy vyvážať ropu a plyn, nebude ťažiť ani Čína ani ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky,“ uviedol pre Pravdu Chow.