Smer po mesiacoch diskusií našiel spoločnú reč s väčšinou opozície. Kľúčovou bola dohoda na II. pilieri. Odvody doň by sa mali zvýšiť z terajších štyroch na šesť percent s tým, že v budúcnosti by sa toto percento mohlo ešte zdvihnúť, ale menšie by už byť nesmelo.
Schválením ústavného zákona by tak 1,5 milióna účastníkov druhého piliera získalo istotu, že na uložené peniaze im ďalšia vládna garnitúra nesiahne. Pri šesťpercentnom odvode si človek s hrubým mesačným príjmom 824 eur usporí mesačne 49,41 eura, kým dnes pri 4 percentách je to 32,94 eura.
„Ak opozičným poslancom skutočne ide o stabilizáciu dôchodkového systému ako celku, s podporou ústavného zákona by po odbornej diskusii nemali mať problém. Dôležité však je, aby tá podpora bola čo najširšia, inak bude zákon v budúcnosti predmetom politikárčenia opozície,“ uviedol hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška.
Nový zákon bude obsahovať nielen podmienky pre druhý, ale aj pre prvý dôchodkový pilier. Ochranu penzijného systému v ústave presadzuje Smer od nástupu do vlády. Nie všetky opozičné strany však boli doteraz ochotné ho podporiť. Cítili sa totiž oklamané tým, že Ficov kabinet aj napriek ich nesúhlasu presadil zníženie odvodov do sporivého piliera z deviatich na štyri percentá.
Kompromis sa preto nerodil ľahko. „Všetko je však už dohodnuté, o ničom netreba rokovať. V ústave má byť napísané, že odvody do druhého piliera budú najmenej šesť percent, no môžu byť aj vyššie,“ potvrdzuje poslanec SDKÚ a exminister práce Ľudovít Kaník. Podľa neho, ak bude vôľa a dovolia to ekonomické možnosti, odvody do sporivého piliera sa neskôr môžu zvýšiť aj na úroveň 15 percent.
Smer aj v prípade schválenia ústavného zákona trvá na tom, že odvody sa budú dvíhať len postupne, a to počnúc rokom 2016 každoročne o štvrť percentuálneho bodu. Úroveň šiestich percent sa tak dosiahne najskôr v roku 2024. Takýto model síce predpokladá aj súčasný zákon, zmeniť potrebnými 90 hlasmi ten ústavný by však bolo oveľa zložitejšie. „Pravdaže, ústavný zákon nemôže byť ani v rozpore so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Zvyšovanie odvodov bude možné len vtedy, ak to dovolí ekonomická situácia,“ zdôraznil Stuška.
Z opozície má k pripravovanému ústavnému zákonu výhrady jedine Most-Híd. „Dnes nemá zmysel dohadovať sa na výške odvodov. Pre ľudí je dôležité, či na vstupe do druhého piliera zarobia alebo prerobia. Žiaľ, pri súčasnom nastavení vyplácania súkromných dôchodkov väčšina ľudí prerobí,“ mieni poslanec Ivan Švejna.
Ústavný zákon by mal pokrývať aj ďalšie dôležité požiadavky. Zakotviť má napríklad automatické predlžovanie penzijného veku, v závislosti od toho, ako sa bude meniť stredná dĺžka dožitia. Rovnakú zásadu obsahuje už aj predvlani prijatá novela bežného zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa vek odchodu do dôchodku začne takto bez politických zásahov dvíhať od roku 2017.
Ďalej sociálny rezort navrhuje ústavne nadviazať nárok na dôchodok z prvého piliera aspoň na 20-ročné, možno aj vyššie obdobie penzijného poistenia, kým v súčasnosti naň stačí 15 rokov. Aj v tomto smere je zrejme dohoda s opozíciou možná, niektorí jej zástupcovia v minulosti presadzovali povinnosť platiť odvody 25 rokov.
Penzie z prvého piliera by sa zase podľa budúceho ústavného zákona mali pravidelne každoročne zvyšovať o dôchodcovskú infláciu. S tým už tiež, počnúc rokom 2018, počíta súčasný zákon a ani opozícia proti tomu nenamieta.
„Prijatie ústavného zákona, ktorým by sa dlhodobejšie stabilizoval dôchodkový systém, by som napriek otvoreným otázkam podporil. Mal by sa schváliť na základe širokej dohody naprieč celým politickým spektrom,“ mieni Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
Podľa prognostika je však účelné, aby zákon stanovil len rámcové princípy, teda, ako sa bude určovať penzijný vek, či sa do druhého piliera bude vstupovať dobrovoľne, alebo povinne, či a za akých podmienok sa druhý pilier bude smieť otvoriť a podobne. „Nebolo by vhodné riešiť v tomto zákone konkrétne vzorce na výpočet dôchodkov. Prinieslo by to príliš veľa rizík, pretože dnes presne nevieme, čo nás v súvislosti s dôchodkami ešte čaká a čomu budeme musieť čeliť,“ uzatvára Baláž.
Pri schvaľovaní zákonov upravujúcich dôchodkový systém hlasovali opoziční poslanci v parlamente už v minulosti so Smerom. V júni podporilo spôsob vyplácania súkromných dôchodkov z druhého piliera 101 zo 130 prítomných poslancov. Zákon vtedy podporili aj predstavitelia Obyčajných, SDKÚ a nezaradení poslanci. Väčšina zástupcov KDH sa zdržala, proti bol len Most-Híd. Smer má v parlamente 83 poslancov, na prijatie ústavného zákona potrebuje minimálne sedem ďalších z opozície.