Gašparovič: V Kiskovi som sa pri sudcoch zmýlil

Bývalý prezident Ivan Gašparovič sa s prezidentom Andrejom Kiskom nezhoduje v otázke vymenovania sudcov Ústavného súdu. V rozhovore pre denník Pravda Ivan Gašparovič povedal, že bol voči svojmu nástupcovi korektný, keď nechal na neho vymenovanie troch ústavných sudcov.

28.08.2014 12:00
ivan gašparovič Foto: ,
Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič.
debata (159)

Kiska však vymenoval len jedného zo šiestich kandidátov. Podľa exprezidenta Gašparoviča by mal parlament trvať na tých kandidátoch, ktorých zvolil a ponúkol Kiskovi.

Prečo si myslíte, že nový prezident mal zo šiestich kandidátov vymenovať všetkých troch sudcov a nie len jedného?
Pretože mu to prikazuje ústava. Prezident dostáva dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých navrhuje Národná rada a Národnej rade ich za presne stanovených podmienok zase navrhujú fyzické a právnické osoby. Som preto presvedčený, že prezident nemá právo nevymenovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

Andrej Kiska u piatich kandidátov dospel k záveru, že odborná spôsobilosť kandidátov nie je dostačujúca. Nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo a ústavné právo. Čo hovoríte na tieto dôvody?
Mám trochu zmiešaný pocit, že pán prezident preberá všetko, čo mu jeho poradcovia predkladajú. Komisia, ktorá hodnotila kandidátov a vznikla podpisom prezidenta republiky, nemá na to oprávnenie. Navyše, preskúšanie kandidátov z odborných poznatkov je ťažko preskúmateľné. Pán prezident má právo si vytvoriť poradné orgány, ale nemôžu vystupovať ako legálne orgány hlavy štátu, lebo sú mimo ústavného rámca.

Za generálneho prokurátora ste odmietli vymenovať Jozefa Čentéša, ktorého zvolil parlament. Nie je to rovnaká situácia ako v prípade, keď prezident odmietol vymenovať ďalších dvoch ústavných sudcov?
Absolútne nie. Kandidátov na ústavných sudcov volí Národná rada a prezidentovi predkladá dvojnásobný počet kandidátov, aby si z tohto počtu mohol vybrať. Je to teda niečo iné, ako keď Národná rada vyberá z kandidátov na generálneho prokurátora a potom pošle prezidentovi len jedného overeného kandidáta. Prezident je vtedy v inom postavení, môže preskúmať, či ide o vhodnú osobu.

Ústavný súd povedal, že prezident nemusí vymenovať kandidáta za generálneho prokurátora aj z dôvodu závažnej skutočnosti, ktorá spochybňuje výkon takejto funkcie. Nedá sa teda tento výklad uplatniť na nevymenovanie sudcov Ústavného súdu?
Určite nie. Už som povedal, že kandidáti na sudcov museli splniť určité podmienky, aby mohli byť navrhnutí, a tie skúma Národná rada. Pokiaľ ide o moje rozhodnutie o pánovi Čentéšovi, uviedol som jednoznačné dôvody, pre ktoré som ho nevymenoval. Konkrétne, že boli zmanipulované voľby, že bolo podozrenie z podplácania poslancov, že sa počas voľby menil zákon, aj keď sa nakoniec rozhodovalo v tajnom hlasovaní. V čase hlasovania však bolo rozhodnutie Ústavného súdu, že táto voľba sa konať nesmie. Už ani nechcem hovoriť ďalšie dôvody. Určite by som tak rozhodol aj dnes.

Mal by parlament zvoliť štyroch nových kandidátov, aby prezident mohol vymenovať zostávajúcich dvoch sudcov Ústavného súdu?
Benátska komisia hovorí jednoznačne, že ústava nezveruje prezidentovi právomoc odmietnuť prijatie sľubu sudcu, ktorý bol zvolený v súlade s ústavou. V ústave nie je žiadne ustanovenie, podľa ktorého by prezident takouto právomocou disponoval. Či sa jednotliví nevymenovaní kandidáti na sudcov Ústavného súdu obrátia na Ústavný súd, že prezident porušuje ústavu, a to je jednoznačné, je ich vec.

Mal by teda parlament trvať na už zvolených kandidátoch?
Parlament nemôže nič iné robiť.

Pred odchodom z funkcie sa špekulovalo o tom, či vymenujete ústavných sudcov. Prečo ste sa napokon rozhodli nevymenovať ich a nechať to na svojho nástupcu?
Povedal som, že rozhodnem v zmysle ústavy a tak sa aj stalo. Mohol som rozhodnúť, že ich vymenujem, ale sľub by skladali pred novým prezidentom. Ja som zaviedol, že zložením sľubu sa kandidát stáva sudcom Ústavného súdu. Nechcel som porušiť túto svoju zásadu. Bol som korektný voči novému prezidentovi a nechal som to na neho. Myslel som, že korektný bude aj on a z navrhnutých kandidátov Národnou radou povinne sudcov vymenuje. Žiaľ, mýlil som sa.

Pri rozhodovaní o sťažnosti Jozefa Čentéša bol Ústavný súd zablokovaný pre vaše námietky a námietky samotného Čentéša. Teraz sa situácia pohla, keď prezident Kiska oznámil, že ako prezident nemá námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu a nestotožňuje sa s námietkami, ktoré ste vzniesli vy. Čo na to hovoríte?
Je logické, že nový prezident nemôže mať námietky voči sudcom, ktorých nepozná a nemá s nimi problémový vzťah. Problémy so zaujatosťou vznikli ešte predtým, ako som bol prezident. Ak by Ústavný súd teda niečo prijal, poškodil by moje občianske práva a aj právo vtedy pôsobiaceho prezidenta. Tí, ktorí prezidentovi Kiskovi radili v tejto veci, vedeli, že sa dostávajú do problémov. Prezident Kiska do listu predsedníčke Ústavného súdu totiž napísal, že nemá žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu. No nemá, pretože ich ani nepozná. Ďalej napísal, že sa nestotožňuje s námietkami zaujatosti vznesenými bývalým prezidentom. Áno, to boli moje dôvody, prečo som vedel, že by ten-ktorý sudca rozhodoval zaujato, lebo má voči mne výhrady. Tiež tieto moje námietky na zaujatosť boli vyvolané námietkami pána Čentéša. Ja som tento proces nezačal, začal ho on. Z listu prezidenta Kisku predsedníčke súdu je dôležitá veta, že navrhuje, aby Ústavný súd v oboch konaniach bez zbytočného odkladu konal a rozhodol. Pán Kiska však nepíše, že sťahuje námietky. Len upozorňuje, že sudcov nepozná, tak proti nim nič nemá.

Ale námietky ste podávali z titulu pozície prezidenta, nie ako fyzická osoba.
Podával som ich aj z titulu pozície prezidenta, pretože som rozhodoval, či Jozef Čentéš bude, alebo nebude generálnym prokurátorom. O tom mali rozhodnúť sudcovia, ktorí mali v minulosti výhrady voči mne ako osobe, ale nie ako prezidentovi.

Tesne pred uplynutím funkčného obdobia ste zmiernili časť osemročného trestu pre hokejistu, ktorý vážne zranil policajtku kopnutím do kolena. Prečo ste sa rozhodli pre takýto krok?
Za posledné roky ministri spravodlivosti urobili chaos v systematike trestov. Trestní právnici by sa mali na túto systematiku pozrieť. Áno, tento mladý chlapec sa dopustil trestného činu, napadol úradnú osobu a spôsobil jej zranenie. Zaslúžil si trest. Dostal osem rokov a hneď ho zobrali do výkonu trestu. Košický súd v minulosti v inom prípade za zabitie osoby uložil páchateľovi trest osem rokov. Vidíte tu spravodlivý pomer? Myslím si, že nie. Keď som zvažoval milosť tohto chlapca, bral som do úvahy odporúčanie ministra spravodlivosti. Aj obec, farár, škola, spolužiaci písali listy, aby som mu milosť dal. Čiže aj všeobecná mienka bola taká, že som pristúpil k zníženiu trestu.

Tlačili na vás aj športoví funkcionári?
Vôbec nie. Zdalo sa, že keď som priaznivec športu, tak som dal preto milosť. Nie, bolo to z dôvodov, ktoré som už uviedol. Odpustil som mu časť trestu s tým, že jeho zvyšok bude podmienečný.

Policajtka má stále vážne zdravotné problémy. Už nemôže ísť ani do terénu a vykonávať takú prácu ako v minulosti. Vedeli ste o jej problémoch?
Nie, nevedel som. Myslím, že toto všetko bolo zhodnotené v treste.

Slovensko zrejme čoskoro čaká referendum o ochrane rodiny na základe petície občanov. V referende sú otázky, ktoré môžu narážať na ústavu. Ako by ste sa k petícii postavili?
Možno by som tie otázky formuloval trochu inak. Ale pokiaľ ide o stabilitu rodiny, tak by som tú petíciu podpísal.

Na susednej Ukrajine neutícha ozbrojený konflikt. Napäté sú aj vzťahy Ruska s krajinami EÚ. Ako vnímate situáciu na Ukrajine a postoj Slovenska?
Naše vzťahy, ako aj vzťahy EÚ k Rusku sú limitované spoluprácou v oblasti obchodu a ekonomiky. Rusko potrebuje EÚ a platí to aj naopak. Obmedzovanie tejto spolupráce nie je dobré. Vždy som bol toho názoru, že treba rokovať a nie problém riešiť na bojovom poli. Do problémov Ukrajiny je zainteresovaných veľmi veľa krajín a subjektov a každý z nich má svojich podporovateľov, ale aj odporcov. Vnútornú stabilitu Ukrajiny však nezabezpečí ani Rusko, ani USA, ani EÚ. Vnútornú stabilitu si musí zabezpečiť Ukrajina samotná a my sme jej povinní pomáhať.

Z Prezidentského paláca ste odišli pred viac ako dvomi mesiacmi. Čomu sa venujete teraz?
Mám svoju kanceláriu, dávam si do poriadku všetky veci.

Kanceláriu máte v historickej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave?
Áno, mám prenajaté priestory. Objednala ich kancelária prezidenta v čase, keď som bol v úrade a tá ich zaplatila. Náklady som jej refundoval.

Nájomné platíte z vlastných peňazí?
Samozrejme.

Aký je teda váš program?
Mám veľa pozvaní po celom Slovensku či už na rôzne festivaly, alebo stretnutia. Už boli aj výzvy, aby som bol v istých zoskupeniach. Politicky sa však angažovať nechcem.

© Autorské práva vyhradené

159 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #sudcovia #Ivan Gašparovič #Andrej Kiska