V iných formách práce však naša krajina za vyspelou Európou stále zaostáva a k európskemu priemeru sa ani nepribližuje. Práca na skrátený úväzok či práca z domova pre firmy ani zamestnancov nie sú dostatočne zaujímavé.
„Tradícia týchto alternatívnych foriem je u nás slabá, na rozdiel od západných krajín, kde sú veľmi zaužívané. Skrátená práca býva, prirodzene, aj menej finančne ohodnotená, čo pre ľudí nemusí byť motivujúce,“ hovorí sociológ Stanislav Buchta. Podľa neho navyše takéto druhy prác vyhovujú skôr marginálnym skupinám, matkám s deťmi či telesne postihnutým, teda nie sú väčšinovým záujmom.
Zákonník práce dnes zakotvuje napríklad inštitút zdieľaného miesta, o ktoré sa môžu „podeliť“ dvaja či viacerí zamestnanci pracujúci kratší čas. Vlani však na Slovensku na skrátený úväzok robilo len 4,5 percenta ľudí vo veku 15 až 64 rokov, teda niečo vyše 105-tisíc z necelých 2,5 milióna všetkých zamestnancov. V európskej „dvadsaťosmičke“ či v eurozóne ich pritom takto pracuje v priemere asi 20 percent. V Holandsku až polovica, v Nemecku, Rakúsku, vo Veľkej Británii a v ďalších krajinách približne štvrtina. Výrazne horšie sú na tom mladšie členské štáty, nižší podiel skrátených úväzkov oproti Slovensku však vykázalo len Bulharsko, kde ich má 2,5 percenta pracujúcich.
Ešte horšie je na tom „home office“, práci z domu sa pravidelne venuje len asi 3,5 a nepravidelne okolo päť percent Slovákov. Aj tak sa však v tomto ukazovateli blížime k európskemu priemeru. Hoci v najvyspelejších štátoch Holandsku, Luxembursku, Dánsku a iných z pohodlia domova robí desatina ľudí.
Netradičným formám práce nie sú naklonení zamestnávatelia. „Z hľadiska administratívnej záťaže a nákladov na prácu, prijímania či prepúšťania zamestnancov sú alternatívne úväzky rovnako komplikované ako klasické. Takže čím viac úväzkov, tým viac problémov. A je tu aj istá psychologická bariéra, nie každý zamestnávateľ pracovníkovi dôveruje, že doma sa bude pracovným úlohám venovať rovnako intenzívne ako na pracovisku,“ tvrdí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
Kým vyše 300-tisíc Slovákov si v súčasnej ekonomickej situácii nevie nájsť ani jednu prácu, tisíce ich, naopak, pracujú vo viac ako jednom zamestnaní, aby dokázali pokryť svoje životné náklady či splácať dlhy. V minulom roku ich bolo takmer 28-tisíc, čo však opäť predstavovalo len 1,2 percenta z celkového počtu pracujúcich. V štátoch EÚ má dve práce priemerne 40 percent zamestnancov, v eurozóne 37 percent. Paradoxne najvyššie podiely zase vykázali vyspelé krajiny, na prvom mieste Švédsko s 9,2 a na druhom Holandsko s 8,5 percenta podielu.
„Pravdaže, neznamená to, že Švédi a Holanďania trávia v práci 16 hodín denne, veď práve v týchto krajinách je zároveň veľmi rozšírená aj práca na skrátený úväzok a home office, takže využívajú skôr rôzne kombinácie kratších zamestnaní. U nás je skôr tendencia taká, že človek je v jedinej práci vyťažený natoľko, že už nemá fyzické ani psychické sily nielen pridať si ďalšiu prácu, ale ani venovať sa rodine či osobným záľubám,“ zdôrazňuje Buchta.
Podľa psychológa Tibora Hrozáňa je pracovný režim veľmi dôležitý z hľadiska limitov každého človeka. „Nič príliš frustrujúce, vrátane priveľkého pracovného zaťaženia, nevieme naozaj dlhodobo vydržať bez ujmy. Ak niekto len robí a robí, koľko vládze, nedokáže uspokojovať široké spektrum ostatných svojich potrieb. A raz ho to určite dobehne. Rozsype sa mu psychická vyrovnanosť, prídu somatické problémy či vzťahové katastrofy,“ varuje Hrozáň.