Rezort vnútra začal v lete preverovať okolnosti, za akých Kosmajac pred desiatimi rokmi získal občianstvo. Koncom júna sa totiž prevalilo, že zo Srbska vycestoval do Čiernej Hory na slovenský pas. Na Kosmajaca nebol v tom čase vydaný medzinárodný zatykač. Na odbore štátneho občianstva preverovali aj iné podozrivé spisy. Pochybenia pri udelení štátneho občianstva zistili aj u ďalších dvoch Balkáncov.
„Vo všetkých spisoch, na základe ktorých títo ľudia získali listinu o udelení štátneho občianstva a následne slovenské doklady, sa zistili nedostatky,“ uviedli z tlačového odboru ministerstva vnútra. Spresnili, že občianstvo bolo trom mužom, ktorí sú považovaní za zločincov, udelené v rozpore so zákonom a na základe neplatných a sfalšovaných dokladov. Srbi teda nikdy neboli občanmi Slovenska.
Slovenské občianstvo získali nezákonne okrem Kosmajaca aj Srbi Darko Šarić a Boban Stojiljkovič. Obom vystavili občiansky preukaz aj pas v roku 2006. Srbsko vydalo na Šarića medzinárodný zatykač pre podozrenie z pašovania kokaínu. Stojiljkoviča, ktorý mal byť jeho blízkym spolupracovníkom, zatkli so slovenským pasom v roku 2011 na srbsko-macedónskej hranici. Vtedy sa kauzou zaoberal aj slovenský rezort vnútra. Ten už vtedy uviedol, že udelenie ich občianstva vychádzalo z nepravdivých informácií a falšovaných dokumentov.
Za nezákonné udelenie občianstva trom údajným zločincom však doteraz nebol nikto potrestaný. „Personálnu zodpovednosť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tomto prípade naďalej preveruje,“ odkázali z tlačového odboru rezortu.
Bezpečnostný expert Juraj Zábojník upozornil, že Balkánci si dokázali naše doklady vybaviť ľahko vďaka dobrým prepojeniam na štátne inštitúcie a políciu. „Musí tam byť určitá skupina ľudí, ktorá má nejaké prepojenia aj na inštitúcie, aj na oddelenia, ktoré disponujú vydávaním tlačív aj dokladov. A bohužiaľ, škodná a metastázy sú aj v policajnom zbore,“ povedal. Narkobaróni by podľa neho doklady bez skorumpovaných štátnych úradníkov tak jednoducho nikdy nezískali.
Podľa Zábojníka je problémom, že ministerstvo vnútra nedokázalo doteraz potrestať tých, ktorí boli za nezákonné udelenie občianstva zodpovední. „Koho za posledné roky v rámci polície, ktorý niečo urobil, prepustili alebo zavreli? Nikoho,“ konštatoval.
Zákon o udeľovaní štátneho občianstva sa sprísňoval v roku 2008. Rezort vnútra urobil súpis udelených štátnych občianstiev do roku 2007 a po ňom. „Kým do roku 2007 sa na Slovensku ročne udelilo okolo 4-tisíc občianstiev, dnes je to 400,“ uviedli z tlačového odboru.
Po sprísnení zákona sa u každého žiadateľa o štátne občianstvo vyžaduje nepretržitý trvalý pobyt aspoň osem rokov, bezúhonnosť, znalosť slovenského jazyka a všeobecné znalosti o Slovensku. Predchádzajúca legislatíva umožňovala získať občianstvo aj cudzincovi s päťročným trvalým pobytom či cez sobáš s občanom Slovenskej republiky.
Občianstvo za podozrivých okolností v minulosti získal napríklad aj Čiernohorec Zoran Kostić, ktorý je podozrivý z ekonomických a násilných trestných činov. Slovenské občianstvo má aj kosovský Albánec Baki Sadiki, ktorý ho získal v roku 2002, hoci v tom čase bol trestne stíhaný za obchodovanie s drogami.