Zostane päť dediniek bez starostu?

Byť starostom nie je vždy lukratívne, hlavne v dedinkách s niekoľkými desiatkami obyvateľov. Už dnes je zrejmé, že v piatich obciach na Slovensku si v novembrových komunálnych voľbách ľudia starostov nezvolia, lebo nemajú žiadneho kandidáta.

Dedina, vidiek, príroda
Ilustračné foto.
Autor:

Dôvodov, prečo je to tak, môže byť viac. Jedným z nich je vyšší vek obyvateľov, ale aj nedostatok peňazí v miestnom rozpočte. Pre dediny, kde nie je záujem o volené funkcie, môže byť riešením spojenie so susednými obcami. Samosprávy tomu však naklonené nie sú.

Kandidáti na starostov chýbajú podľa tlačového odboru ministerstva vnútra v Dolnom Dubovom v okrese Trnava, v Ižipovciach v Liptove, v Ondavke v okrese Bardejov, v Harakovciach v okrese Levoča a v Zálesí v okrese Kežmarok. Všetko sú to obce s počtom niekoľko desiatok až stoviek obyvateľov.

Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška medzi dôvody nezáujmu kandidovať zaradil napríklad zadlženosť obcí. Prípadní kandidáti tak nemajú záujem pustiť sa do riešenia problémov. Upozornil tiež, že mnohí by funkciu vykonávali len na čiastočný úväzok a súčasne majú aj svoje zamestnanie.

Sociológ Ľubomír Falťan poukázal na vyššie vekové zloženie malých dedín, keď starší už nechcú kandidovať. Mnohí starostovia sú navyše odkázaní sami na seba pri tvorbe obecných projektov a ich finančnom zabezpečení. „Nie všetci to vedia a majú trpezlivosť. Najhoršie je, keď je ťahúňom len starosta a chýba mu zázemie. Po nejakom čase má toho dosť a s kandidatúrou váha,“ povedal Falťan.

V Ižipovciach starosta Milan Franko už samosprávu nechce viesť a nik nový sa do volieb neprihlásil. V čom vidí problém? „Asi vo financiách. Ak starosta neurobí pre obec nič, nemá to význam,“ povedal. Ižipovce majú ročný rozpočet okolo 15-tisíc eur. Podľa neho malým obciam nikto nechce pomôcť a potom sa všetci čudujú, že nikto nekandiduje. Funkciu vykonáva na čiastočný úväzok popri zamestnaní, obec má 92 obyvateľov.

V Zálesí s 82 obyvateľmi starosta Jozef Pisarčík sa od roku 2002 dal vždy presvedčiť, aby obec viedol, teraz však definitívne končí. Je už dôchodca a má zdravotné problémy. Nový kandidát sa nenašiel, problém je v obci aj s poslancami. Majú byť traja, ale kandiduje len jeden.

V Dolnom Dubovom žije vyše 600 ľudí, starosta Marek Hrčka sa rozhodol tiež nepokračovať vo funkcii. Zostal prekvapený, že sa nikto neprihlásil. Obec je podľa neho v dobrej finančnej kondícii, predpokladá, že v ďalších voľbách sa kandidáti už nájdu.

Predseda parlamentu tak bude musieť v obciach, kde chýbajú kandidáti, vyhlásiť voľby znovu. Doterajší starostovia môžu zostať vo svojich pozíciách, kým obyvatelia nezvolia ich nástupcov. Podľa Milana Mušku zo ZMOS-u starosta sa môže svojej funkcie aj vzdať, ale problém obce sa len prehĺbi, lebo zostane bez vedenia.

Situácia s nezáujmom o starostovskú funkciu nie je nová. Opakuje sa pravidelne. Po komunálnych voľbách v roku 2010 boli vyhlásené nové voľby starostov z dôvodu nepodania kandidačných listín v šiestich obciach.

Riešením, ako sa vyrovnať s problémom malých dedín a aj nezáujmom o volené funkcie, je komunálna reforma, ktorej súčasťou by bolo ich spájanie. V súčasnosti však spájaniu nie sú samosprávy veľmi naklonené. Ich predstavitelia pripomínajú tzv. strediskové obce, ktoré fungovali pred rokom 1989, ale nástupom demokratických pomerov sa mnohé rozdelili. Slovensko má dnes vyše 2 900 obcí, z nich viac ako 1 100 má do 500 obyvateľov. Ďalších takmer 800 obcí má počet obyvateľov od 500 do 1 000.

Aj Ižipovce boli v minulosti súčasťou strediskovej obce. Starosta Milan Franko spojenie nevidí teraz reálne. „Čo by sme s tým získali, keby sme sa zlúčili? Nič. Vždy je bližšia košeľa ako kabát. Vždy by tie peniaze zostali v strediskovej obci,“ namietal.

Podľa sociológa Falťana na Slovensku sa zlučovanie chápe ako pričlenenie jednej obce k druhej, a teda aj jej zánik. V prieskumoch, ktoré uskutočnil, sa mu potvrdilo, že primátori a starostovia podľa súčasného systému nemajú záujem prijímať nové obce, lebo sa obávajú, že si privodia ťažkosti.

Systém by mal podľa sociológa fungovať tak, aby jedna obec neprehlasovala druhú a každá mala svojich zástupcov. „Musia sa dávať dohromady hlavne malé dediny, ale musia si zachovať identitu a mať istotu, že ich bude niekto zastupovať,“ vysvetlil Falťan. Poukázal na príklad Poľska, kde funguje systém mikroregiónov, ktorý je právnickou osobou, má svoj vlastný rozpočet, ale jeho súčasti si zachovávajú autonómiu.

Milan Muška zo ZMOS-u za dôležitú považuje motiváciu k spájaniu na ekonomických základoch. ZMOS podľa Mušku presadzuje model rozšírenej medziobecnej spolupráce, kde by sa v rámci spoločných úradov mohli obce dohodnúť na výkone buď niektorých, alebo aj všetkých funkcií. Aj Muška však zdôraznil potrebu zachovať záruku pre obec, že ak sa spojí s inou, nebude zlikvidovaná a zostane jej právo na jednoduchý, ale predsa len samostatný život.

Otázkou je, ktoré dediny podľa počtu obyvateľov by sa mohli zlúčiť. Prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Eva Balážová povedala, že kritérií je viac. Podľa nej lepšie si vie poradiť aj menšia obec, ak má dobrú polohu, rozvojový potenciál, dobrý prírodný zdroj a šikovný starosta ho vie využiť. „Určite obce pod 1 000 obyvateľov sú viac-menej ekonomicky poddimenzované a ak nemajú iný potenciál, z ktorého by mali vlastné príjmy, tak je ich hospodárenie na hrane. Ak sa teda nezoberú do úvahy iné hľadiská, tak čím menšia obec, tým je pre ňu ťažšie prežiť,“ dodala Balážová.

Obce na Slovensku

Počet obyvateľov Počet obcí
do 199 384
200–499 788
500–999 766
1 000–1 999 568
2 000–4 999 273
5 000–9 999 60
10 000–19 999 35
20 000–49 999 42
50 000–99 999 10
100 000+ 1

Pozn.: Bratislava a Košice nie sú v štatistike zahrnuté. Zdroj: www.sodbtn.sk/obce/

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Prezidentský palác, leto, fontána, kvety

Po nočnom 'návštevníkovi' v Prezidentskom paláci stále pátrajú

29.06.2016 20:14

Muž, ktorý sa v noci na utorok prechádzal po chodbe Prezidentského paláca, uniká. Polícii sa ho do našej uzávierky nepodarilo vypátrať.

Fico

Fico: Je správne, že sme počkali so schvaľovaním programu predsedníctva

29.06.2016 19:02

Premiér Robert Fico považuje za veľmi správe, že Slovensko počkalo so schvaľovaním programu predsedníctva v Rade EÚ až na posledný možný dátum, a to štvrtok 30. júna.

Andrzej Duda, Andrej Kiska

Kiska a Duda hovorili o spolupráci aj o EÚ

29.06.2016 17:18

Rozšírenie spolupráce medzi krajinami ale aj súčasné zahraničnopolitické udalosti boli hlavnými témami stretnutia Andreja Kisku a Andrzeja Dudu.

Diaľnica D1

Križovatku Triblavina postavia v pôvodnej verzii

29.06.2016 20:18

Križovatka Triblavina na diaľnici D1 sa postaví podľa pôvodnej koncepcie s ďalšími štyrmi pruhmi a kolektormi.

Prezidentský palác, leto, fontána, kvety

Po nočnom 'návštevníkovi' v Prezidentskom paláci stále pátrajú

29.06.2016 20:14

Muž, ktorý sa v noci na utorok prechádzal po chodbe Prezidentského paláca, uniká. Polícii sa ho do našej uzávierky nepodarilo vypátrať.

Fico

Fico: Je správne, že sme počkali so schvaľovaním programu predsedníctva

29.06.2016 19:02

Premiér Robert Fico považuje za veľmi správe, že Slovensko počkalo so schvaľovaním programu predsedníctva v Rade EÚ až na posledný možný dátum, a to štvrtok 30. júna.

Charlie Hebdo, karikatúry, Paríž, Francúzsko, teroristický útok, týždenník, redakcia, islamisti

Charlie Hebdo opäť čelí vyhrážkam smrťou

29.06.2016 18:54

Francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo opäť dostáva anonymné správy, ktorých autori hrozia jeho zamestnancom ďalším zabíjaním.