Aj keď odvtedy koryto Hrona prešlo určitými úpravami, z pohľadu povodňového rizika patrí aj dnes Banská Bystrica podľa vodohospodárov k najohrozenejším v rámci porovnateľných miest na Slovensku.
Katastrofálna povodeň s obrovskými škodami postihla Banskú Bystricu 19. až 24. októbra 1974. Tisícročná voda, ktorá sa mestom a okolím prehnala, ohrozila 27 podnikov, z nich štyri úplne zničila. Pod vodou sa ocitlo 267 domov, záchranári museli evakuovať viac ako tristo rodín. Neprejazdných bolo viac ako 42 kilometrov ciest. Bystričanom pomáhala aj armáda, jeden z vojakov pritom prišiel o život. Vodný živel zaplavil napríklad domy na Štefánikovom a Štadlerovom nábreží, mestskú časť Uhlisko, bývalú autobusovú stanicu či areál závodu Smrečina.
Foto: archív Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici
Milan Okruhlica v tom čase pracoval ako projektant v Smrečine. „Dlho predtým intenzívne pršalo, rátali sme, že bude veľká voda, ale nikomu sa ani len neprisnilo, že to zájde až takto ďaleko. Šiel som do práce, no nedalo sa tam dostať, všetko bolo zaplavené. Bol to šok,“ hovorí. V spomienkach mu ožívajú chvíle, keď do podniku chodili na člnkoch, aby kontrolovali, ako to v ňom vyzerá. Výroba bola odstavená. „Keď to trochu opadlo, prišiel som do svojej kancelárie a tam bolo ešte asi trištvrte metra vody. Premočené boli všetky zmluvy, tie sme potom sušili ako bielizeň. Najväčšia galiba bola, že zatopilo aj archív, ktorý bol úplne znehodnotený,“ dodáva.
Po povodni v roku 1974 bolo vypracovaných zhruba 15 rôznych štúdií, ktoré sa zaoberali protipovodňovými opatreniami v Banskej Bystrici. Spolu s Bratislavou ju zaradili do programu protipovodňovej ochrany na roky 2000 až 2010, ktorý schválila vláda ešte v roku 2000. V Bratislave ju vybudovali, krajské mesto pod Urpínom, ktoré má takmer 78-tisíc obyvateľov, však stále na ochranu pred veľkou vodou čaká.
Foto: archív Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici
Vodohospodári pritom upozorňujú na riziko. „Z hľadiska povodňového rizika skutočne Banská Bystrica patrí k najohrozenejším mestám v rámci porovnateľných miest na Slovensku. Nakoniec, videli sme to v roku 1974, pričom odvtedy, aj napriek čiastkovým úpravám, sa nič radikálne nevybudovalo,“ potvrdzuje hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľubomír Krno. Spresňuje, že ak by mesto zasiahla storočná povodňová vlna, v intraviláne by zaplavila asi 250 hektárov. Poškodila by cestnú sieť v dĺžke zhruba 36 kilometrov, zasiahla by množstvo verejných budov, kultúrnych pamiatok a podnikateľských objektov. Podľa odhadov by priamo ohrozila viac ako 2 200 obyvateľov.
Ochrany proti veľkej vode by sa Banská Bystrica mala dočkať už v najbližších rokoch. Vodohospodári majú podľa Krna už vypracovanú dokumentáciu na vydanie územného rozhodnutia, požiadali oň v septembri. „V týchto dňoch zabezpečujeme podklady na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, kde sa bude stavať, ako aj stanoviská všetkých orgánov a dotknutých organizácií,“ uviedol s tým, že ďalšie termíny budú závisieť od usporiadania nehnuteľností, ako aj od zabezpečenia finančných zdrojov. „V optimálnom prípade by mohla byť žiadosť podaná koncom budúceho, prípadne začiatkom ďalšieho roka s následnou realizáciou ochranných opatrení v rokoch 2016 až 2018,“ dodal Krno.
Foto: archív Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici
Malo by ísť o podobnú kombináciu pevného a mobilného hradenia, aké sú známe už z vlaňajších povodní v Bratislave alebo v Štúrove. Protipovodňová ochrana Banskej Bystrice bude dlhá 4 195 metrov. Začínať sa má nad Radvanským mostom a končiť pri zaústení Selčianskeho potoka do Hrona. Stavba bude rozdelená na štyri úseky, pričom pevné múriky by mali byť postavené do výšky tzv. storočnej vody. „Okrem ochrany pozdĺž Hrona sa však vybudujú nábrežné múriky aj pozdĺž potoka Bystrica tak, aby ten pri svojom vzdutí nezaplavoval Hušták,“ spresnil Krno.
Celkové náklady predstavujú 27 miliónov eur, pričom viac ako 80 percent má byť spolufinancovanie z eurofondov.
Udalosti spred štyridsiatich rokov pripomína výstava Povodeň '74, ktorú pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici. Návštevníci si fotografie z archívu múzea i tie, ktoré mu poskytli Banskobystričania zo súkromných archívov vrátane Milana Okruhlicu, môžu pozrieť na viacerých miestach do konca októbra. Okrem expozície v Thurzovom dome aj priamo v meste, v lokalitách postihnutých povodňou – na Štadlerovom a Štefánikovom nábreží, na Národnej ulici, na železničnom moste a v parku pod Pamätníkom SNP. Riaditeľ múzea Roman Hradecký spresnil, že výstavu dali aj do internetovej podoby na svojej webovej stránke, kde zostane záujemcom prístupná aj po tomto termíne.