Referendum nemalo byť nikdy vypísané, myslia si niektorí experti

Podľa niektorých expertov sú otázky v rozpore so všetkým, s čím môžu byť, s ústavou či s princípmi demokracie, a nikdy nemalo byť vypísané. Od roku 1994 pôjde o ôsme ľudové hlasovanie, z doterajších bolo úspešné len jedno a to o vstupe do EÚ.

Tri referendové otázky odobril prezidentovi Ústavný súd. Zaň sa aj Kiska skryl. Na jednej strane povedal, že jeho rozhodnutie rešpektuje. „Moje osobné pochybnosti však ostali aj v prípade ďalších otázok. K rozhodnutiu aj k odôvodneniu Ústavného súdu boli pripojené odlišné stanoviská sudcov,“ dodal na strane druhej prezident. Ešte predtým než mal text rozhodnutia, však avizoval, že na referende sa zúčastní a podporí dve otázky z troch. Odôvodnil to tým, že je konzervatívny.

Ľudskoprávnych aktivistov, ktorí nesúhlasia s otázkami, vyhlásenie referenda neprekvapilo. „Vedeli sme to už vtedy, keď prezident povedal, ako bude hlasovať. Naďalej však trváme na tom, že referendum týkajúce sa ľudských práv by sa nikdy nemalo konať. Odmietame ho,“ povedal Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv.

Prvá otázka sa bude pýtať ľudí, či súhlasia s tým, aby sa manželstvom nazýval len zväzok muža a ženy. Druhá podporuje zákaz pre páry rovnakého pohlavia adoptovať a vychovávať deti. Posledná otázka dáva rodičom možnosť odmietnuť účasť dieťaťa v škole na hodinách, ktoré sa budú týkať sexuálnej výchovy či eutanázie. Všetky tri sa týkajú ľudských práv, ktoré podľa ústavy nemôžu byť predmetom referenda. Aj preto ich posudzoval Ústavný súd. Tým, že s nimi súhlasil, urobil nebezpečný precedens. Otvoril cestu novým hlasovaniam, v ktorých bude môcť väčšina ubrať z práv menšín.

Ústavný súd v rozhodnutí argumentuje tým, že o ľudských právach sa môže hlasovať, ak nedôjde k ich okliešteniu oproti súčasnému stavu a medzinárodnému štandardu. A keďže gejovia a lesbičky si dnes u nás nemôžu adoptovať deti, žiadne právo sa im referendom neuberá.

Ústavný sudca Ladislav Orosz, ktorý mal aj spolu s kolegom Lajosom Mészárosom odlišné stanovisko ako plénum Ústavného sudu, s takýmto názorom nesúhlasí. Zvyšok pléna podľa neho zrejme nepochopil, čo sú základné práva a slobody. „Tie spočívajú v uznaní, úcte a rešpekte k prirodzeným právam človeka, ako právam, ktoré ,sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné,“ napísal v stanovisku. Napríklad otázka, ktorá smeruje k zákazu adopcií gejmi a lesbičkami podľa neho nekorešponduje s demokratickou podstatou našej ústavy.

Aliancia za rodinu, ktorá odštartovala zber podpisov za referendum, je spokojná. „Ľudia majú právo rozhodovať o rodine. Vyzývame ľudí, aby sa referenda zúčastnili a povedali trikrát áno. Tešíme sa na diskusiu pred hlasovaním,“ povedal hovorca Aliancie Peter Kremský. V prípade neúspechu sú pripravení iniciovať petíciu za ďalší plebiscit. Konferencia biskupov Slovenska už avizovala, že kampaň, aby sa ľudia na hlasovaní zúčastnili, bude robiť aj v kostoloch.

„Rešpektujeme Ústavný súd aj prezidenta, ale referendum odmietame. Podľa nás sa dotýka ľudských práv, čo je neprijateľné. Navyše, otázky v ňom položené sú veľmi manipulatívne a pohŕdavé. Ono to ani nie sú otázky, ale tvrdenia zakončené otáznikom. Na takéto niečo nemá význam odpovedať, sú to vyhodené peniaze,“ povedal Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv.

Martin Macko z Iniciatívy Inakosť, ktorá sa venuje LGBTI komunitám, sa na referende nezúčastní. „Slovenskej verejnosti budeme vysvetľovať, že reálne problémy našich rodín sa nijako nevyriešia, keď sa párom rovnakého pohlavia zakáže brať sa alebo adoptovať si deti,“ uviedol Macko. Ako tvrdí, Iniciatíva Inakosť začne v budúcom roku kampaň za právne uznanie homosexuálnych pá­rov.

Februárové referendum bude na Slovensku v poradí ôsme. Jeho platnosť závisí od účasti, keďže hlasovať musí viac ako 50 percent oprávnených voličov. To sa zatiaľ stalo len raz, keď sa rozhodovalo o vstupe do Európskej únie. Za náš vstup bolo v roku 2003 až 52,15 percenta voličov. Sedem refend doteraz stálo okolo 30 miliónov eur.

Diskusie okolo referenda zaujímajú aj aktivistov v Česku. Nerozumejú tomu, prečo to na Slovensku tak ďaleko zašlo. Hlasovanie o menšinách považujú za raritu. Kým v Česku sú už od roku 2006 povolené registrované partnerstvá, u nás podľa českého aktivistu Jiřího Hromadu bojujeme proti menšinám. „To, čo Slovensko rieši, je neuveriteľná diskriminácia. Ako môže byť členom Európskej únie? Veď únia má rovnosť menšín vrátane sexuálnych z hľadiska ľudských práv vo svojom programe. Som alibizmom vášho Ústavného súdu, ktorý referendum odobril, pobúrený,“ vyhlásil pre Pravdu Hromada.

S tým, že v únii nie sú takéto referendá bežné, súhlasí aj europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer). „Nie je štandardné, aby v členskom štáte prebiehali referendá proti menšinám. A toto je proti menšinám. Slovensko bude nepeknou výnimkou, či už bude hlasovanie platné, alebo nie,“ uviedla Flašíková-Beňová s tým, že každý týždeň sa ju na referendum pýtajú kolegovia z Európskeho parlamentu. V ostatných krajinách sa totiž snažia práva menšín rozširovať, nie zužovať.

Ústavní právnici sa rozchádzajú v tom, či prezident musel, alebo nemusel referendum vyhlásiť. „Podľa mňa nemal inú možnosť. Teoreticky, ale to je naozaj špekulovanie, to mohol risknúť a niektorú otázku nevyhlásiť. Ale politicky by to bolo neospravedlniteľné. Musíme rešpektovať Ústavný súd a spoliehať sa na zdravý rozum občanov,“ povedal ústavný právnik Peter Kresák.

Ak sa prezident už raz obrátil na Ústavný súd, je viazaný jeho názorom. Tvrdia to ďalší ústavní právnici Eduard Bárány aj Marián Giba. „Ak by ho odmietol a nevyhlásil, bolo by to problematické. Platí totiž suverenita ľudu a ak ten chce referendum a podpíše sa zaň, prezident to musí rešpektovať,“ uviedol Giba. K samotnému rozhodnutiu Ústavného súdu sa vyjadrovať nechcel.

Referendum malo mať pôvodne štyri otázky. Aliancia za rodinu, ktorá za jeho vyhlásenie vyzbierala vyše 400-tisíc podpisov, doručila prezidentovi petíciu koncom augusta. Následne sa mal rozhodnúť, či referendum vypíše, alebo nie. On sa však rozhodol, že otázky posunie Ústavnému súdu. Ten nakoniec jednu otázku vyhodil. Pýtala sa, či by osobitná ochrana a práva ako registrácia či osvojenie dieťaťa mala byť priznaná len manželom a nie žiadnym iným formám spolužitia.