Za návrh, aby Pastorek už nestál na čele Akadémie, sa podpísalo 16 z jej takmer 60 ústavov. Diskusia sa začala popoludní a rozhodnutie padlo až podvečer. Posledné slovo bude mať ešte prezident, ktorý predsedu SAV vymenúva aj odvoláva.
Iniciátori odvolávania Pastoreka sa snažili ešte vo štvrtok neskoro večer dosiahnuť zvolenie nového šéfa SAV. Napokon však voľbu odložili na 7. januára. „O túto pozíciu sa môže uchádzať ktorýkoľvek člen predsedníctva Akadémie,“ povedal Fedor Gömöry z Elektrotechnického ústavu SAV, ktorý je členom snemu. O tom, kto by sa mohol stať novým šéfom SAV, však nechcel špekulovať.
Kritici Pastorekovi vyčítali najmä slabú argumentáciu pri vyjednávaní rozpočtu pre SAV, ale aj spôsob komunikácie vnútri Akadémie vied. SAV sa pritom pripravuje na veľké zmeny. Jednotlivé ústavy by sa mali o rok stať verejnými výskumnými inštitúciami s možnosťou podnikať, pričom sa predpokladá aj budúce spájanie ústavov do väčších celkov.
„Rešpektujem rozhodnutie snemu. Ten je najvyšší orgán, ktorý si ma zvolil a má právo ma aj odvolať,“ povedal po odvolaní Pastorek, ktorý sa snažil na mimoriadnom sneme obvinenia proti nemu vyvrátiť. Upozornil, že systém SAV je nastavený tak, že je veľmi ťažké ju riadiť. „Existuje tu veľa partikulárnych záujmov, sme vo veľmi ťažkom období,“ povedal. Podľa Pastoreka najvážnejší dôvod, pre ktorý bol odvolaný, je ten, že nie všetci sa stotožnili s transformáciou. „Hlavnou úlohou Akadémie je nájsť toho, kto zabezpečí integritu,“ zdôraznil Pastorek, ktorý bol predsedom SAV od marca 2009.
Vedci vo štvrtok rokovali za zatvorenými dverami. Novinárov do sály nepustili. Ich program na dve hodiny prerušil minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý tam prišiel obhajovať svoju reformu verejnej správy ESO. Medzi ním a akademikmi totiž panuje nezhoda v tom, či SAV pod reformu patrí, alebo nie. Kaliňák tvrdí, že áno. Počas jeho vystúpenia sa zo sály ozýval smiech, ale aj potlesk. Denník Pravda sa ministra opýtal, či prišiel podporiť Pastoreka. „Nie, toto meno som v mojom príspevku nepoužil, ani sa veľmi nepoznáme. S členmi snemu sme si vyjasňovali nedorozumenia, vzniklo množstvo podnetov na ďalšiu diskusiu,“ odpovedal Kaliňák.
Snem rokoval aj v utorok a zaoberal sa pripomienkami k návrhu zákona o verejných výskumných inštitúciách, ktoré sa majú vytvoriť z terajších ústavov SAV. Tým sa im má umožniť získavanie peňazí aj v rámci spolupráce s firmami. Zákon zároveň vytvára predpoklady na zlučovanie jednotlivých organizácií, ktorých v rámci Akadémie funguje 60.
Na zlučovanie a znižovanie počtu ústavov v rámci reformy ESO tlačia rezorty vnútra i financií. Jednotlivé ústavy tento tlak odmietajú a argumentujú tým, že nepatria k orgánom štátnej správy. Zo 60 rozpočtových a príspevkových organizácií by sa podľa Pastoreka malo vytvoriť 12 verejných výskumných inštitúcií.
K zlučovaniu majú viaceré ústavy výhrady. „Snem taký model nikdy neodsúhlasil,“ hovorí Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. Od jari boli podľa nej jednotlivé organizácie tlačené k tomu, aby medzi sebou diskutovali o tom, ktoré ústavy by sa mohli spájať, a dali svoje návrhy.
Gömöry poukázal, že v diskusii k zákonu sa ukázalo, že zlučovanie ústavov nie je podstatou navrhovaného zákona. „Súvisí s tým, ale nie je o tom, že by sme sa museli zlučovať, ako to doteraz interpretoval predseda,“ hovorí Gömöry. Ani on ako radový vedecký pracovník zlučovanie nepovažuje za prínos. „Môžem povedať, že pre mňa je ideálny súčasný stav, keď mám jedného riaditeľa, za ktorým môžem prísť a operatívne riešiť problémy. Ak by nad týmto riaditeľom mal byť ďalší vedúci pracovník, ktorý musí veci podpisovať, schvaľovať, je to len komplikácia a zvýšenie administratívy,“ vysvetlil Gömöry.